Historické udalosti majú svojich priamych aktérov i následných vykladačov. Býva skôr pravidlom, že sa ich hodnotenia v mnohom rozchádzajú. Do veľkej miery je to zapríčinené následnými  dejinnými pohybmi, ktoré tí prví nemôžu ešte poznať a tí druhí podľa svojej ideologickej orientácie preceňujú alebo podceňujú jednotlivé kroky…

Toto v plnej miere platí aj pre hodnotenie SNP. Nech je však ako chce, povinnosťou dokumentačných pracovísk, akými sú aj múzeá, je uchovávať všetky dostupné materiály.

V mojom príspevku sa sústredím na jedinečnú udalosť, ktorú sa podarilo zmapovať Literárnemu a hudobnému múzeu v Banskej Bystrici koncom 80-tych rokov 20. storočia. Ide o dokumentačný materiál rozličnej povahy, týkajúci sa časti centrálnych osláv 1. výročia SNP  v Banskej Bystrici.

Centrálne oslavy I. výročia SNP v Banskej Bystrici

Obdobie bezprostredne po oslobodení Slovenska na jari 1945 bolo poznačené úžasnou energiou začať nový život v slobodnej krajine. Atmosféra bola nasýtená povznášajúcimi nádejami na rozvoj obnovenej Československej republiky vo všetkých oblastiach.

Zrelosť a pripravenosť časti slovenskej inteligencie už v tomto čase naznačila programové postuláty pre nasledujúce roky: „Darmo národ dostane do vena prírodné bohatstvá, vybuduje si výhodné medzinárodné hospodárske položenie, alebo si vydobyje možnosti svojbytného politického vyžívania, toto všetko ostáva úhorom, ak národ nenájde, nevypestuje kultúrny rámec, ktorý je schopný všetko toto dané alebo nadobudnuté pojať a preformovať, aby národ mohol držať krok myslenia s ostatným svetom.“

Uvedený citát pochádza zo zborníka I. zjazdu slovenských umelcov a vedeckých pracovníkov, ktorý bol zvolaný do Banskej Bystrice na 27. – 28. augusta 1945 práve v čase konania centrálnych osláv Povstania. Jeho úlohu bolo „nekompromisné zúčtovanie s duchovnou neslobodou za európskeho fašizmu, ďalej vyrovnanie sa so skutočnosťou, že dva najbližšie národy, Slováci a Česi, našli spoločnú platformu pre štátny život opäť v Československej republike, …že svetom dýcha znova sloboda, demokratizácia, pokrok. Toto všetko bolo treba si dôkladne uvedomiť, ak zjazd mal pripraviť takú kultúrnu základňu pre národný život na Slovensku, na ktorej by bolo možno stavať uvedomelú pokrokový budúcnosť.“

Iniciátorom tohto jedinečného stretnutia bol povereník SNR pre školstvo a osvetu Ladislav Novomeský, ktorý chcel v ňom nadviazať na odkaz trenčiansko-teplického kongresu slovenskej inteligencie z roku 1936: „Išlo by o kongres pracovný, na ktorom by sa rozptýlili nejasnosti v pomere niektorých spisovateľov a kultúrnych pracovníkov k našej súčasnosti, likvidovať sme  mali na tejto konferencii i nevyjasnené otázky bratislavského manifestu po B. Bystrici a hlavne dať spoločnú platformu pre účasť všetkých kultúrnych pracovníkov na práci kultúrnej.“  

Bol ustanovený prípravný výbor, ktorému predsedali L. Novomeský a M. Chorvát, podpredsedami boli M. Bakoš a R. Mrlian. Súčasťou organizačných príprav boli aj komisie podľa jednotlivých umeleckých a vedeckých odborov. Rozhodlo sa, že referát o problémoch včerajška a dneška slovenských umelcov a vedeckých pracovníkov vypracuje Ladislav Novomeský.

Ladislav Novomeský

Jedinečným zdrojom informácií o dianí v súvislosti s prípravou, realizáciou a závermi  uvedeného zjazdu je spomínaný Sborník z I. sjazdu umelcov a vedeckých pracovníkov 27. a 28. augusta 1945 v Banskej Bystrici, ktorý vydala Umelecká a vedecká rada a povereníctvo informácií v roku 1946  náklade 7 tisíc kusov. Jeho zostavovateľom bol priamy aktér udalosti Rudolf Mrlian.

K jeho zásluhám patrí detailné materiálové vybavenie obsahu zborníka. Nájdeme v ňom bohaté informácie o príprave a priebehu zjazdu s menoslovom pozvaných, súvisiacu korešpondenciu, tlačové a publikačné výstupy, ohlasované programy, znenie referátov i diskusných vystúpení účastníkov, opis sprievodných udalostí i obrazovú prílohu. Na základe zborníka možno do veľkej miery rekonštruovať  dvojdňový  program zjazdu. Prvý deň mal výsostne pracovný charakter, ten druhý bol manifestačný.

Rudolf Mrlian

Prvý deň zjazdu sa konal vo veľkej dvorane Národného domu za reprezentačnej účasti hostí. Z prezenčnej listiny a ďalších zdrojov možno konštatovať, že v Banskej Bystrici sa zišla elita dobovej slovenskej a vedeckej scény, obohatená o významnú delegáciu z Čiech ako aj sovietsku delegáciu. Predpoludním sa rokovalo spoločne, od 16. hodiny osobitne rokovali umelci a vedeckí pracovníci.

V úvode si účastníci rokovania uctili pamiatku zosnulých umelcov a vedeckých pracovníkov (A. Gőllnerová-Gwerková, Ján Novák, Varga a Imrich Weiss-Kubínčan, z českých Vladislav Vančura, Jozef Čapek, Július Fučík, Eduard Urx a Bedrich Václavek, od kongresu v Trenčianskych Tepliciach Terézia Vansová, Elena Maróthy-Šoltésová, J.G.Tajovský.

Do čestného predsedníctva zjazdu boli zvolení Janko Jesenský, Ivan Krasko, Timrava, Štefan Bella, Dušan Jurkovič, Ilja Erenburg, Zdeněk Nejedlý, Maxim Rylskij, Ivan Olbracht, Vítězslav Novák a Jan Mukařovský. V riadnom predsedníctve pracovali Ladislav Novomeský, Michal Chorvát, Juraj Hronec, Igor Hrušovský, Anton Štefánek, Mikuláš Bakoš, Štefan Bednár a Andrej Bagar.

Po otváracom príhovore Michala Chorváta a za českú stranu Lumíra Čivrného vystúpil so zásadným prejavom Laco Novomeský: „Keď časť účastníkov i toho kongresu rozchádzala sa z prvého zjazdu slovenských spisovateľov v Trenčianskych Tepliciach na jar r. 1936, netušili sme, že opätovne si budeme môcť zasadnúť k spoločným rozhovorom až po 9 rokoch, hoci už aj na atmosféru teplického spisovateľského zjazdu zreteľne doliehalo očakávanie nadchádzajúcich búrlivých otrasov.

Vlak, ktorý nás 1. júna večer odvážal z Trenčianskych Teplíc, patril medzi posledné vlaky, premávajúce ešte v mierovej Európe. O niekoľko dní neskoršie vypukla občianska vojna v Španielsku, o ktorej dnes už všetci bezpečne vieme, že bola skromnou ouvertúrou neskoršieho apokalyptického zápolenia, zalievajúceho svet krvou a slzami. Ilja Erenburg, ktorý aj vtedy bol medzi nami, nemohol už napísať správu o slovenskom literárnom kongrese, lebo začal mať plno práce s podávaním správ o udalostiach na španielskych frontoch.“

Michal Chorvát

Novomeský ďalej analyzoval vojnové dianie v Európe i na Slovensku: „Diktát „domácich spojencov barbarského nepriateľa“ bol jednak miernený špecifickými pomermi u nás a neustálymi rozpormi v spoločnosti, ktorá ho vykonávala, jednak vzrastajúcim odporom najlepších síl národa proti nemu, takže výnimočnosť pomerov na Slovensku bola počiatočným úspechom tých myšlienok a síl, ktorá sa neskoršie, na prahu piateho roka vojny, otvorene prejavili v Slovenskom národnom povstaní.

Tvárou v tvár nedávnej minulosti, ktorá nekompromisnými rozhodnutiami pomohla strojiť dnešnú prítomnosť, tvárou v tvár úlohám, ktoré čaká od dnešnej kultúrnej činnosti budúcnosť, treba sa nám opýtať, či i my na našom poste sme vždy obstáli tak pevne, ako hrdinovia budúcich románov, ktorých chceme osláviť, či sme stáli za myšlienkami našich kníh a diel tak nekompromisne ako lanskí ľudia z týchto hôr za svojím presvedčením.“

Časť diskusie bola venovaná otázka očisty kultúrneho života od tých, ktorí v záujme pokojného života bez existenčných komplikácií podpísali bratislavský manifest. Rozuzlenie debaty okolo očistenia tých jednotlivcov, ktorí podpísali bratislavský manifest padlo, keď sa prihlásil k slovu básnik Ján Kostra.

Ján Kostra

Začal svoj prejav tým, ako bol rozhodnutý brániť na tomto zjazde svoj skutok ako aj skutok všetkých spolupodpisovateľov manifestu ako vec, o ktorej on sám i všetci ostatní boli presvedčení, že vykonali rozumný a dômyselný čin. No hneď po príchode do Banskej Bystrice svoje rozhodnutie zmenil, keď zazrel slávnostne vyzdobené mesto, videl jasajúcich ľudí, to všetko mu pripomenulo a vykreslilo veľkosť Slovenského národného povstania a malosť tých, ktorí sa na ňom nezúčastnili. Verejne pred celým zjazdom oľutoval svoj skutok.

Účastníci zjazdu prijali tento prejav básnika s dlhotrvajúcim potleskom na znak akceptovania jeho vývodov a očistenia nerozmysleného nielen jeho kroku, ale aj všetkých ostatných, ktorých sa to týkalo. Predseda zjazdu povereník Michal Chorvát v tomto zmysle vyhlásil otázku okolo bratislavského manifestu za zlikvidovanú. Následné osobitné rokovanie jednotlivých odborov pripravovalo konkrétne materiály, týkajúce sa ich  ďalšieho rozvoja.

Manifestačné zhromaždenie zjazdu sa konalo v sále evanjelického domu 28. augusta predpoludním. Hosťami boli rektor Univerzity Karlovej Bělehrádek, Jan Mukařovský, Karol Plicka, Ivan Horváth, ruský spisovateľ Konstantin Simonov (jeho divadelnú hru Ruskí ľudia nacvičilo MDZ v Banskej Bystrici, bola súčasťou programu osláv aj za prítomnosti prezidenta E. Beneša s manželkou).

Oslavy I. výročia SNP v Banskej Bystrici

Na tejto  časti zjazdu bola ustanovená Umelecká a vedecká rada, ktorá dostala za úlohu rozpracovať úlohy vyplývajúce z rokovania. Schválil sa aj štatút udeľovania národných cien za umenie a vedu s návrhom na prvých držiteľov tejto ceny.

Cenu za slovesné umenie Janko Jesenský za básnickú zbierku Čierne dni

Cenu za výtvarné umenie Ferdiš Kostka

Cenu za hudobné umenie Ján Cikker za symfonickú báseň Boj

Cenu za divadelné umenie Andrej Bagar

Cenu za kultúrne vedy Igor Hrušovský za monografiu Francis Bacon a rozkvet anglickej filozofie

Cenu sa prírodné vedy Dionýz Ilkovič

Cenu za technické vedy Štefan Bella.

V zmysle dekrétu prezidenta republiky o Dočasnom národnom zhromaždení  manifestačné zhromaždenie zjazdu schválilo svojich zástupcov do SNR a Dočasného národného zhromaždenia. Do SNR boli schválení Janko Jesenský a Mikuláš Bakoš (náhradníci Pavol Horov a Andrej Bagar), do Dočasného národného zhromaždenia Milan Pišút a Ján Gonda (náhradníci Rudo Brtáň a Štefan Bednár).

Prezenčná listina I. zjazdu v Národnom dome

Na záver bolo schválený Manifest slovenských umelcov a vedeckých pracovníkov: V novej situácii po oslobodení Slovenska a ČSR, na prahu veľkej slovanskej budúcnosti, keď Slováci dosiahli taký stupeň svojho národného vývinu, po ktorom túžili od čias obrodenia, pri vedomí svojho poslania v národe a medzi národmi, slovenskí kultúrni pracovníci sľubujú prehlbovať odkaz našich národných dejín, zvýraznený naším národným povstaním, v úzkom spojenectve s bratských národom českým a v spolupráci s národmi slovanskými. Cestu k tomu  vytýčenému cieľu vidia v dôsledne uskutočňovanom programe Národného frontu Čechov a Slovákov, najmä v oblasti kultúrnej….aby slovenská kultúra prestala byť konečne vecou úzkeho kruhu kultúrnych pracovníkov a stala sa vecou celého národa…“  

Pod manifestom je podpísaná viac ako stovka osobností z celého spektra kultúrneho a vedeckého života, za všetkých uvediem aspoň mená literárnych tvorcov a vedcov – Laco Novomeský, Michal Chorvát, Alexander Matuška, Milan Pišút,  Fraňo Kráľ, Dominik Tatarka, Krista Bendová, Peter Jilemnický, Andrej Mráz, Rudo Brtáň, Štefan Žáry, Hana Gregorová,Ján Poničan, Ľudo Mistrík – Ondrejov, Ján Kostra, Július Lenko, Viktor Kochol, Július Barč-Ivan, Ivan Kusý, Peter Karvaš, Ján Smrek, Pavel Bunčák, Viera Markovičová-Záturecká, Michal Považan, Jozef Felix, Mária Rázusová Martáková, Dobroslav Chrobák, Ivan Horváth a ďalší.

Už len z výpočtu mien možno vyvodzovať, aká atmosféra vládla v centre Povstania a aké bolo odhodlanie inteligencie využiť nastávajúcu dobu po oslobodení v prospech rozvoja…

Prezident Edvard Beneš v Banskej Bystrici

Iste aj osobná účasť Hany Gregorovej spôsobila návštevu väčšieho počtu slovenských spisovateľov s početným zastúpením českých umelcov v Tajove, kde sa prišli pokloniť k hrobu Jozefa Gregora Tajovského, na cintoríne prehovoril o jeho diele i živote Milan Pišút. Účastníci si radi prehliadli aj obec, rodný dom Tajovského a navštívili aj rodinu jeho brata.

Vyše 160-stranový zborník materiálov z I. zjazdu je veľmi cenným zbierkovým dokumentom LHM, hoci ako typografikum je pravdepodobne dostupné aj v ďalších knižniciach a inštitúciách. Čo však určite nie je inde dostupné je originál prezenčnej listiny zo zjazdu, ktorú autorke príspevku poskytol akademik Rudolf Mrlian pre zbierkový fond LHM spolu s kvalitnými čiernobielymi fotografiami dokumentujúcimi oslavy 1. výročia SNP v Banskej Bystrici.

Prezenčná listina formátu A4 má 8 strán voľných listov, na ktorých sú podpisy vtedajšej kultúrnej a vedeckej elity. Vzácne dokumenty inšpirovali autorku referátu k tomu, aby spracovala námet a scenár výstavy o tejto jedinečnej udalosti, ktorá bola sprístupnená v auguste 1990 po názvom Kapitola z dejín kultúry vo výstavných priestoroch Literárneho a hudobného múzea.

Oslavy SNP 29. augusta 1945 v Banskej Bystrici

Získaný materiál spolu so sprievodnými dokladmi zaujal kultúrnu verejnosť ako aj niektorých priamych účastníkov vtedajšieho diania. Patril k nim aj Peter Karvaš, ktorému sa po prezretí výstavy oživili spomienky ako aj zaujímavý fakt, že na manifestačnom zhromaždení zjazdu 28.augusta v sále evanjelického spolku v kultúrnom programe vystúpil aj mladý umelec, člen sovietskej delegácie vedenej spisovateľom Konstatinom Simonovom, budúci slávny violončelista Mstislav Rostropovič.

Nikde dovtedy sa o tom nezjavila žiadna informácia, preto sa autorka výstavy snažila získať dôkazy priamo od umelca, žiaľ, neúspešne. V jeho zverejnenom životopise sa však nachádza všeobecnejšia zmienka o tom, že po oslobodení v roku 1945 účinkoval aj v Československu. Je teda celkom pravdepodobné, že v Banskej Bystrici  naozaj vystúpil.

Vráťme sa však k hodnoteniu významu jedinečného stretnutia slovenskej inteligencie v Banskej Bystrici. Z mravného hľadiska zaujalo hodnotenie z pera Milana Pišúta, ktoré publikoval 25. septembra 1945 v Čase: „Keby tieto dve vojny so svojimi nesmiernymi stratami na životoch a majetkoch neboli v konečných výsledkoch vyvážené vyššími hodnotami mravnými v politickom, kultúrnom i súkromnom živote, tak by boli obe pre víťazov i pre svet prehrané.“

Milan Pišút