Logistika, poľnohospodárstvo či údržba zažívajú technologickú premenu. Kým kedysi išlo o fyzicky náročné a monotónne činnosti, dnes sa vďaka digitalizácií a umelej inteligencii stávajú čoraz viac atraktívnejšie. Technológie ľudí nevyhadzujú – menia však spôsob, ako pracujeme.

Žeriav s kontajnerom riadený z kancelárie, na miesto krovinorezu joistick,  či polia z vtáčej perspektívy vďaka dronom, zatiaľ čo logistické procesy zabezpečuje autonómny software. Takto sa postupne transformujú kedysi rutinné i fyzicky náročné činnosti naprieč sektormi.

Tradičné profesie zažívajú digitálny reštart

Podľa údajov Svetového ekonomického fóra nás v najbližších rokoch čakajú výrazné zmeny. Do roku 2027 sa transformuje približne štvrtina všetkých pracovných pozícií. Viac než 40 % zručností, ktoré dnes zamestnanci bežne používajú, bude potrebné prehodnotiť a doplniť.

Až 60 % pracovníkov bude musieť absolvovať preškolenie alebo nadobudnúť nové schopnosti, aby dokázali držať krok s vývojom. Zatiaľ čo niektorí majú strach, že o prácu prídu, iný si vychutnávajú výdobytky digitálnej doby.

Ovládanie ako na Play Station

Nástroj, ktorý využívajú technologicky vyspelé krajiny vrátane USA či Japonska, mení spôsob údržby svahov a trávnatých plôch aj na Slovensku. Na obratného „pavúka“ na diaľkové ovládanie môžete naraziť v niekoľkých mestských častiach či lyžiarskych strediskách, kde kosí a upravuje aj ten najmenej prístupný terén. Prácu si sním uľahčuje aj Železničná spoločnosť Slovensko.

Kto má v ruke gamepad denne, má výhodu aj pri ovládaní Spidera.

„Zo skúsenosti som zistil, že ľudia, ktorí hrajú Play Station, sú v tom ako doma. Ľudia, ktorí na to nie sú zvyknutí, mávajú občas problémy zariadenie ovládať,“

hovorí Miroslav Grečko, hovorí prednosta slovenskej obce Smižany, avšak všetko chce len cvik a tréning.

Kosačka má výkon, ktorý zodpovedá práci celého tímu.

„Diaľkovo ovládané terénne kosačky môžu pomôcť mestám aj jednotlivcom, ktorí nestíhajú pravidelne kosiť trávu. Okrem toho že vedia kosiť strmé svahy, produktivita jednej kosačky sa vyrovná 17 pracovníkom s krovinorezom,“

prezrádza Lubomír Dvořák zo spoločnosti DVOŘÁK – svahové sekačky.

Robotizácia v skladoch aj v účtovníctve

Napriek tomu, že z pohľadu pracovných miest v logistike je najväčší problém nedostatok vodičov, dopyt bude čoraz viac narastať aj po ľuďoch, ktorí sa zaoberajú RPA (Robotic Process Automation), pokročilou dátovou analytikou, a optimalizáciu procesov pomocou umelej inteligencie.

„Vďaka využívaniu umelej inteligencie a prediktívnej analytiky v logistike vzniká potreba po odborníkoch z IT a dátovej analýzy, ktorí dokážu vyhodnocovať dopravné dáta, predikovať prekážky a optimalizovať prepravné trasy a vyťaženosť vozidiel,“

myslí si Timea Pospišová z Raben logistics Slovakia.

„Autonómny software sa podieľa na prevádzkových, plánovacích, fakturačných i obchodných procesoch. V rámci našej skupiny v súčasnosti 50 autonómnych softvérových robotov mesačne vykonáva prácu v IT systémoch, ktorú by inak muselo vykonávať približne 500 zamestnancov. Títo roboti pracujú efektívne a prakticky bezchybne,“

 pokračuje Pospišová.

Podľa nej však ide o prirodzený vývoj, nie o zánik povolaní. Technológie v skutočnosti vytvárajú atraktívnejšiu podobu práce – ľudia nemusia vykonávať monotónne činnosti, ale posúvajú sa k tvorivejším a strategickejším úlohám.

Pole z vtáčej perspektívy vďaka dronu

Vtáčia perspektíva kedysi poľnohospodárom chýbala. Dnes je však vďaka dronom realitou.

„Používame dron, ktorý nám mapuje partely, využívame ho pri poistných udalostiach. Dokáže nám zmapovať poškodenie porastu a vygenerovať percentuálne presne, aké poškodenie vzniklo a koľko hektárov je poškodených. Vieme tak monitorovať hraboše, repky, výpadky či zatopenie parciel,“

hovorí Matúš Bača zo spoločnosti FARMA MAJCICHOV.

Dron môže byť buď mapovací alebo aplikačný. Mapovací dron môže nájsť buriny, ktoré sú napr. len na určitej časti poľa.

„Tým pádom nemusíte dať chémiu na 100 hektárov, ale len na jeden/dva hektáre, ktoré vám dron nájde,“

 dodáva Bača.

Prístav riadený na diaľku

V námorných prístavoch sa operácie postupne vykonávajú na diaľku a to aj kvôli predchádzaniu úrazov.

„Používame poloautomatické žeriavy, ktoré ovládajú operátori z kancelárie,“

uvádza Adéla Kurečková z Baltic Hub.

Vladimír Doboš z Hafen Hamburg dodáva, že už dnes majú plne automatizovaný terminál, kde je prekládka z lode na vlak úplne bez ľudskej prítomnosti. Jeden gamechanger neexistuje – je to o desiatkach faktorov naraz.

Z práce, ktorá bola kedysi únavná a jednotvárna, sa vďaka joystickom, dronom či smart softvérom stáva zábavnejšia a pestrejšia činnosť. Ovládať kosačku ako hernú konzolu alebo sledovať pole z výšky už dnes nie je sci-fi, ale bežná realita. Práca tak môže byť nielen efektívnejšia, ale aj oveľa zábavnejšia.