Niektorí ľudia jedia pizzu o polnoci a spia ako mačiatko na slnku. Iní si dajú jednu malú rajčinu a prebúdzajú sa s búšením srdca, pocitom, že ich prehltlo vlastné brucho, a úzkosťou, ktorá sa nedá lokalizovať. Nie je to fikcia. Je to realita mnohých tiel, ktoré reagujú na jedlo nie tak, ako by sme čakali – nie logicky, ale dramaticky.

Veľmi často sa za tým všetkým skrýva prekročenie hranice tolerancie – nie tej spoločenskej, ale biologickej. Nie je to alergia. Niekedy ani skutočná intolerancia. Je to tenký ľad medzi tým, čo telo ešte zvláda, a tým, čo už vníma ako útok.

Tráviaci systém časom stráca svoj filter

Moderný život je ako rýchlik bez staníc. Črevo, ktoré bolo kedysi pohodovým dedinským lekárom nášho zdravia, sa dnes správa ako premotivovaný colník – všetko kontroluje, na všetko reaguje. Môže za to viacero faktorov: stres, nedostatok spánku, antibiotiká, jogurty s príchuťou chémie a menej vlákniny.

Podľa odborníkov je črevná priepustnosť a zápalová odpoveď významne ovplyvnená mikrobiálnou rovnováhou, ktorá, keď sa naruší, začnú sa do krvi dostávať látky, ktoré tam nemajú čo robiť – od fragmentov potravín až po bakteriálne toxíny. A imunitný systém sa, ako správny strážny pes, okamžite zaktivizuje – no nie vždy s rozvahou.

Náročná histamínová intolerancia

Veľmi často náročná histamínová intolerancia predstavuje stav, ktorý vie skomplikovať život do absurdných detailov. Zrazu vám vadí tvrdý syr, kyslá kapusta aj paradajka, hoci ide o úplne odlišné potraviny. Spája ich to, že sú bohaté na histamín – látku, ktorá v tele funguje ako posol, no keď ju neviete odbúrať, správa sa ako nepozvaný hosť s megafónom.

Problém však nie je v samotnom histamíne, ale v nedostatku enzýmu diaminooxidázy (DAO), ktorý ho odbúrava. Ten sa tvorí v tenkom čreve, a ak tam panuje zápal, nerovnováha alebo genetická mutácia, histamín si v tele robí, čo chce. Odborníci upozorňujú, že DAO aktivita môže byť znížená chronickým stresom, alkoholom, ale aj bežnými liekmi ako sú analgetiká či antibiotiká.

Syndróm dráždivého čreva

Iný príbeh má naoko skrytý syndróm dráždivého čreva. Ten sa neukazuje na CT, nereaguje na klasickú liečbu a v lekárskych správach býva zamaskovaný ako „funkčná porucha“. No jeho symptómy sú všetko, len nie funkčné: nafukovanie, hnačky, zápcha, kŕče, pocit, že ste plní aj po dvoch sústach. Často ide o hyperaktivitu nervového systému čreva – enterického mozgu – ktorý je prepojený s tým skutočným mozgom v hlave rýchlejšie než email cez Wi-Fi.

Zaujímavé je, že až 60 % pacientov s týmto syndrómom zároveň trpí úzkostnými poruchami. Nie preto, že by si to „vsugerovali“, ale preto, že črevo reaguje na nervové podnety rýchlejšie než rozum.

Obnova mikrobiomu, podpora črevnej bariéry, eliminácia vyvolávajúcich faktorov, dôsledné sledovanie reakcií – to všetko tvorí mozaiku uzdravovania. Telo chce rovnováhu. Potrebuje však čas, priestor a najmä – pozornosť bez paniky.

Ak preto reaguje váš organizmus „príliš“ – verte, že nie je pokazený. Len sa snaží komunikovať v jazyku, ktorý ešte nepoznáte. Naučiť sa ho čítať si vyžaduje trpezlivosť, otvorenú myseľ a dôveru v to, že aj najzmätenejšie črevo túži po harmónii.