Zo všetkých písomných hlasovaní občanov o zákonných, ústavných veciach na Slovensku prešlo dosiaľ jedno jediné: referendum za vstup do Európskej únie. Aj to sme sa v eurozóne ocitli hádam iba vďaka tej hŕstke horlivcov, ktorí prišli k urnám vyjadriť svoje ostré proti: týmto prílišným aktivistom sa totiž nechtiac a nevedome podarilo zdvihnúť svojou účasťou kvórum – hoci len o niekoľko málo hlasov, ale aj tie postačili na to, aby sa referendum nakoniec stalo úspešným…

V Banskej Bystrici sme si uplynulú sobotu podrobne zmapovali priebeh ďalšieho takéhoto celoštátneho politického aktu v jednom zo sásovských regiónov – konkrétne okrsku č. 46, vo volebnom mieste ZŠ Tatranská. V čase od 7.00 do 8.00 hodiny právo odovzdať svoj hlas tu využilo deväť občanov. O 9.00 hodine z hlasovacej miestnosti odchádzal v poradí štyridsiaty obyvateľ Tatranskej ulice, čo predstavuje 2 % zúčastnených zo spomenutej oblasti. Tesne predpoludním a takisto krátko popoludní sa však „Tatrančania“ rozhýbali a svojou návštevnosťou zvýšili počet hlasujúcich o niekoľkonásobok. Vládla všeobecná pohoda a poriadok, iba čísla domov v tejto volebnej časti neboli celkom zoradené v náležitom poradí, a tak (hoci bola táto skutočnosť pred miestnosťou zreteľne vyznačená) nejeden účastník sa pričinil o to, že bol komisiou poslaný o jedny – dvoje dverí vedľa. Žiadneho to však ani najmenej nerozhádzalo.

K očividnému prílivu občanov k urne došlo po hlavnom spravodajstve komerčných televízií – ťažko však povedať, či to bola ich uvedomelá reakcia na výzvu predstaviteľov koaličných strán referendum podporiť, alebo či obyvateľov Sásovej nevzdať sa svojho práva rozhodovať podnietila náhla vidina možného získania práve masmediálne reklamovaného bonusu v podobe mikrovlnnej rúry či iného predmetu domácej spotreby – ako odmeny za účasť na sobotňajšom hlasovaní. Alebo, či neskorší príchod do hlasovacej miestnosti nezapríčinilo jednoducho len celodenné pracovné vyťaženie našich spoluobčanov. Príjemná atmosféra bez najmenšieho napätia sprevádzala celú sobotu, len posledných asi päť – desať minút pred zatvorením hlasovacích miestností pokojné ovzdušie rozrušil stres tých, ktorí zvyknú odkladať veci na poslednú chvíľu. Naše mesto totiž pripravilo prekvapenie pre polovicu obyvateľov Tatranskej ulice: preložilo ich tradičné volebné miesto zo ZŠ Sitnianska do ZŠ Tatranská. A tak sa Tatrančania počas dňa húfne presúvali z jednej základnej školy do druhej, o niekoľko stoviek metrov od svojho bydliska vzdialenejšej… No a zistenie takéhoto skľučujúceho faktu krátko pred dvadsiatou druhou hodinou sa už pochopiteľne nezaobišlo bez šprintu ani bez emócií. Oznámenie o čase a mieste konania referenda, ktoré sme si našli v schránkach v mesačnom predstihu, samozrejme predmetnú informáciu obsahovalo, no ale kto by už len čítal celý oznam? Iba ak prvovolič. My ostatní si okrem titulku nanajvýš všimneme tak dátum, niektorí si ho možno poznačíme do pripomienok, kalendára či naťukáme do mobilu a leták zlikvidujeme – však ostatné je nám známe už z minulosti. A výsledok? Ten je pre zmenu známy už od začiatku tohto odseku…Predísť chaotickej situácii by sa podarilo snáď jedine tak, ak by náhla zmena tradičného volebného miesta bola na ozname zvýraznená oproti zvyšku textu písmom možno trikrát väčším a štyrikrát hrubším.

Pred začiatkom hlasovania ani jeden zo siedmich členov referendovej komisie okrsku č. 46 nepredpokladal naddvadsaťpercentnú účasť. Výsledok nečakane prekvapil – 30,27 % príslušných oprávnených občanov svojimi hlasmi o 7,43 % prekročilo priemerný počet hlasujúcich v rámci republiky. Z 576 zúčastnených bolo 5 hlasov neplatných – o vyradenie sa postaralo použitie znaku, ktorému sa ľudovo zvykne hovoriť fajka, no stretli sme sa aj s inými, nedefinovateľnými symbolmi. Z ostávajúcich 571 platných vyjadrení občania na každú z prvých štyroch otázok (o koncesionárskych poplatkoch, priestupkovej imunite poslancov, počte poslancov Národnej rady a obstarávacej cene vozidiel pre poslancov) dali kladnú odpoveď viac ako 500-krát, na zvyšné dve (o voľbe poslancov NR prostredníctvom internetu a zmene tlačového zákona) viac ako 400-krát. Najmenej „nie“ – iba 5x – bolo vyrieknuté otázke č. 2 (priestupková imunita), najviac – až 107x – otázke č. 5 (voľby cez internet). Čo sa týka možnosti aj neodpovedať na jednotlivé otázky (jedine k priestupkovej imunite sa vyjadril zo zúčastnených úplne každý) – najviac ignorácií si vyslúžila otázka č. 6 týkajúca sa tlačového zákona, čomu sa vďaka nízkemu stupňu jej zrozumiteľnosti ani niet čo diviť. V niekoľkých prípadoch bolo nevyhnutné hlasujúcim ju objasniť. Nemožno pochybovať o tom, že otázky vypracovával tím odborníkov, bolo však treba vziať do úvahy tú skutočnosť, že nie každý človek ma vnímavosť a rozhľad na úrovni docentov alebo profesorov, ktorí otázky dosť zložito sformulovali. Aj napriek nejakým tým úskaliam sobota hlasu ľudu prebehla vcelku pokojne, sem-tam milo na okamih nazrelo do dverí oko mestskej polície. Strážcovia zákona sa zjavili aj pol hodinu pred polnocou, po spočítaní hlasov. Z vlastnej iniciatívy pomohli komisii s premiestnením urny do policajného auta a spolu s ňou potom odviezli aj dvoch zástupcov okrskovej komisie s výsledkami referenda na MsÚ, aby nemuseli títo čakať na taxislužbu.

Máme za sebou ďalšie neúspešné referendum, nezáleží na tom, už koľké v poradí. Dôležité je, aby jeho výsledok, ktorý bolo možné vopred očakávať, sa konečne stal mementom pre našich vládnych činiteľov, pozornosti ktorých stále akosi uniká, že ľudí po celé dlhé roky trápia oveľa závažnejšie problémy ako tie, ktoré sa opakovane stávajú predmetom referend. Začína sa uvažovať aj o zmene príslušného zákona. Z radov politológov zaznievajú hlasy o potrebe zníženia kvóra. Pre nás občanov Slovenskej republiky a daňových poplatníkov by bolo možno prospešnejšie zvýšenie dolnej hranice počtu podpisov potrebných na vyhlásenie referenda. Povedzme – na trojnásobok.