Historicky siedme slovenské referendum skončilo neúspechom, prišlo len 22,84% ľudí. Jediné úspešné tak zostáva iba to o našom vstupe do Európskej únie z roku 2003.

Účasť na referende dosiahla 22,84%, neprekročila tak 50% hranicu úspešnosti ani zďaleka. Banská Bystrice nebola výnimkou, hoci celoslovenský priemer prekročila – k urnám prišlo 28,64% Bystričanov. 50 volebných miestností pre takmer 67 000 oprávnených voličov zívalo počas dňa zväčša prázdnotou. K urnám chodili skôr ľudia v mladom a strednom veku, dôchodcov bolo vidieť menej. Pre niektorých voličov boli referendové otázky na lístku dosť nezrozumiteľné a príliš rozsiahle.

Medzi tými, ktorí prišli hlasovať panovala zhoda v tom, že obmedzenie poslaneckej imunity so znížením počtu poslancov sú dobrým riešením. Mnohí by podporili aj zrušenie koncesionárskych poplatkov, voľby cez internet, stanovenie maximálnej ceny vládnych limuzín i zmeny v tlačovom zákone. Kritici referenda sa však pýtajú, načo je k tomu referendum, keď viaceré z týchto otázok sa stali súčasťou vládneho programu a môžu sa vyriešiť priamo v NR SR…

Podľa neoficiálnych výsledkov väčšina hlasujúcich sa ku všetkým otázkam vyjadrila kladne:

1. Súhlasíte s tým, aby Národná rada Slovenskej republiky zákonom zrušila povinnosť fyzických osôb a právnických osôb platiť úhradu za služby verejnosti poskytované Slovenskou televíziou a Slovenským rozhlasom?
Kladná odpoveď: 87,24 percent
Záporná odpoveď: 9,02 percent

2. Súhlasíte s tým, aby Národná rada Slovenskej republiky zákonom rozšírila možnosť prejednať konanie poslanca Národnej rady Slovenskej republiky ako priestupok na všetky priestupky podľa zákona o priestupkoch?
Kladná odpoveď: 95,40 percent
Záporná odpoveď: 1,73 percent

3. Súhlasíte s tým, aby Národná rada Slovenskej republiky ústavným zákonom znížila počet poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na 100 s účinnosťou od nasledujúceho volebného obdobia?
Kladná odpoveď: 92,76 percent
Záporná odpoveď: 3,85 percent

4. Súhlasíte s tým, aby Národná rada Slovenskej republiky zákonom ustanovila, že orgány verejnej moci môžu obstarávať osobné motorové vozidlá s obstarávacou cenou maximálne 40-tisíc eur?
Kladná odpoveď: 88,84 percent
Záporná odpoveď: 6,16 percent

5. Súhlasíte s tým, aby Národná rada Slovenskej republiky ustanovila možnosť voliť poslancov Národnej rady Slovenskej republiky a poslancov Európskeho parlamentu prostredníctvom internetu?
Kladná odpoveď: 70,46 percent
Záporná odpoveď: 22,22 percent

6. Súhlasíte s tým, aby Národná rada Slovenskej republiky zákonom vyňala osoby poverené výkonom verejnej moci z možnosti uplatniť právo na odpoveď podľa tlačového zákona?
Kladná odpoveď: 74,93 percent
Záporná odpoveď: 13,26 percent

Faktom je, že keď politická strana SaS zbierala podpisy občanov pod petíciu za vypísanie referenda, bola nováčikom na slovenskej politickej scéne a potrebovala zaujať voličov pred blížiacimi sa parlamentnými voľbami. Posilnení 400.000 podpismi občanov tlačili prezidenta, aby referendum vypísal na deň volieb do NR SR, ale ten vybral termín 18.septembra. Predseda SaS Richard Sulík pred voľbami ani vo sne netušil, že jeho strana bude zostavovať vládu a on bude šéfovať slovenskému parlamentu. Ale stalo sa. Aj jeho koaliční partneri však vedia, že toto referendum je dnes nadbytočné a 7 miliónov eur na jeho organizovanie mohol štát v krízovom období využiť omnoho užitočnejšie.

To cítia aj občania, preto sa väčšinou stavajú k ľudovému plebiscitu s nezáujmom. Je preto na zamyslenie, či takýto dôležitý akt priamej demokracie, akým referendum je, by strany mali využívať na politické ciele alebo politický marketing pred voľbami. To je zhodou okolností aj prípad tohto referenda. Potom sa nemožno čudovať, že dochádza k jeho faktickej devalvácii a ľudia nepociťujú potrebu rozhodnúť priamo o otázkach verejného záujmu. Môže sa stať, že nabudúce, keď pôjde naozaj o životný záujem Slovenska, občania už nebudú tomuto inštitútu dôverovať.

Napokon ani medzi ústavnými právnikmi nie je jednotný názor, ako ústavne vyložiť účinky referenda, ktoré je platné, ak sa ho zúčastní nadpolovičná väčšina všetkých oprávnených voličov. Jedni tvrdia, že kladný výsledok referenda by mal byť príkazom pre poslancov prijať príslušný zákon alebo ho rovno vyhlásiť referendom, iní však hovoria iba o „poradení“ NR SR. Poslanci rozhodujú podľa vlastného slobodného svedomia a vedomia (aspoň by mali), takže otázkou zostáva, či sú výsledkom referenda právne viazaní. Tak si vyberte.