Vedecký pokrok ovplyvnil takmer každý aspekt ľudskej existencie. Aj príbehy kostí človeka, ktoré odhaľujú ľudskú minulosť nám z roka na rok odkrývajú stále viac informácií o našich predkoch. Historickí antropológovia, ktorí sa dostávajú aj na miesta, ktoré nie sú pre väčšinu ľudí bežne prístupné, sa tak stávajú čitateľmi kostí. Čo všetko sa z nich dá reálne zistiť sa dozviete v Thurzovom dome.

Stredoslovenské múzeum – kultúrna inštitúcia Banskobystrického samosprávneho kraja pripravila pre svojich návštevníkov prednášku hosťujúcej bioarcheologičky Zuzany Hukeľovej. V Thurzovom dome sa tak v stredu 25. októbra 2023 o 17:00 hod. dozviete viac o kostlivcoch a o tom, ako sa v antropológii dá čítať z kostí.

Sú alebo nie sú kostlivci strašidelní? Pod posteľou či v skrini možno áno, pre antropológa sú však partnermi a priateľmi, ktorí s nimi komunikujú, a tak umožnia aj dnešným ľuďom nahliadnuť do života ich predkov.

Vďaka svojej schopnosti reagovať na všetko, čo sa s telom deje, sú totiž práve kosti akousi kronikou života svojho „majiteľa“. Niektorí ochotní kostlivci nám živým za pomoci antropológa vyrozprávajú ako žili, čo ich bolelo, ako sa s tým vysporiadali či dokonca akú mali módu a zvyky.

„V rámci mojej prednášky s návštevníkmi v prenesenom význame nazrieme do sveta mŕtvych a vypočujeme si aspoň niektoré z ich príbehov. Dozvieme sa, čo všetko je možné na ľudskej kostre vidieť, čo sa stane, keď si človek napríklad neumýva zuby, či ako vieme rozlíšiť jednotlivé ochorenia. Vysvetlím im aj prečo Tutanchámon používal barlu. Povieme si niečo o zdravotnej starostlivosti, ale aj o tom, ako v rôznych obdobiach vnímali ľudí, ktorí sa od spoločnosti odlišovali,“

prezrádza bioarcheologička Zuzana Hukeľová.

Zuzana Hukeľová

Morfologické a patologické znaky sú v kosti zapísané, až kým nie je kosť nejakým spôsobom zničená.  V ideálnom prípade to môžu byť aj milióny rokov.

Horšie je to so zachovaním biochemických vlastností, ktoré sú veľmi náchylné na vonkajšie prostredie. Napríklad DNA môže byť zachovaná niekoľko tisíc i niekoľko desaťtisíc rokov v dobrých podmienkach: najstaršia DNA rodu Homo je v súčasnosti stará 400 tisíc rokov.