Modrotlač je zdobená textília, zhotovená technikou negatívnej tlače vzorov, farbená indigom za studena. Je prvkom kultúrneho dedičstva vo väzbe na remeselnú výrobu, teda hospodársku produkciu, ktorá v symbióze s rozvojom obchodu patrila k základným determinantom rozvoja etnických spoločenstiev počas viacerých storočí a pretrvala až dodnes.
Na národnej úrovni bola modrotlač v roku 2015 zapísaná do Reprezentatívneho zoznamu nehmotného kultúrneho dedičstva Slovenska a následne 28. novembra 2018 do Reprezentatívneho zoznamu nehmotného kultúrneho dedičstva ľudstva UNESCO.
Stredoslovenské múzeum – kultúrna inštitúcia Banskobystrického samosprávneho kraja pripravilo v spolupráci s Filozofickou fakultou Univerzity Mateja Bela v Banskej Bystrici pre návštevníkov ďalšiu zaujímavú prednášku v populárnom podujatí Stretnutia s minulosťou. Muzeologička a etnologička Zdena Krišková sa roky venuje prvkom kultúrneho dedičstva. Posledné roky svojho výskumu zasvätila modrotlači. Na modrotlač ako na prvok kultúrneho dedičstva sa detailne pozrie v stredu 23. augusta o 17:00 hod. v Thurzovom dome.
„Problematike modrotlače a jej etnologickému výskumu som venovala pozornosť dlhodobejšie, už počas pôsobenia v múzejnej praxi, ale i neskôr v akademickom univerzitnom prostredí. Svoje výskumy som sústredila najmä na oblasť horného Spiša, konkrétne dielňu Elemíra Montška v Hranovnici (pri Poprade), kde jej výroba ustala v 70. rokoch 20. storočia,“
oboznamuje s výskumom Zdena Krišková z Filozofickej fakulty UMB BB.
Špecifický spôsob farbenia látok na modro sa do Európy rozšíril z Holandska a Nemecka (kam dovážali indigo z Orientu), najmä v 17. storočí, po 30-ročnej vojne. Napriek globálnemu rozšíreniu si však každé etnikum uchovalo vlastné špecifiká vo výrobno-technologickom procese, či ornamentike. Modrotlač možno zároveň radiť k najvýraznejším prejavom tradičného výtvarného umenia. Nielen ornamentálnou rozmanitosťou, ale aj výrobou modrotlačiarskych foriem, ktorú považujeme za samostatný druh ľudového umenia.
„Súčasnú produkciu modrotlače možno vnímať v dvoch polohách. V jednej ide o nadviazanie na tradičné techniky, či vzory – napríklad pri výrobe tradičných ľudových odevov (krojov) pre folklórne súbory. Na druhej strane modrotlačiarska výroba v súčasnosti zaujala mnoho mladých umelcov – dizajnérov a výtvarníkov. Dnešní umelci sa snažia o znovuobjavenie a spopularizovanie modrotlače, ako aj jej redizajnovanie do súčasnej podoby. V tejto inovácii možno hovoriť o živom, dnes umeleckom remesle,“
dopĺňa Krišková.
Ako špecifický produkt tradičnej remeselnej výroby je modrotlač úzko spätá s históriou a kultúrou nášho etnika nielen v jeho hmotných, ale aj sociálnych a kultúrnych súvislostiach. Interetnické väzby dokumentuje aj myšlienka spoločnej nominácie technológie výroby modrotlače do Reprezentatívneho zoznamu nehmotného kultúrneho dedičstva ľudstva UNESCO (Slovensko, Česká republika, Rakúsko, Maďarsko a Nemecko), kde bola v roku 2018 úspešne zapísaná.
Septembrové Stretnutia s minulosťou budú patriť 27.9.2023 o 17:00 hod. v Thurzovom dome úspešnej šperkárke Kataríne Žiak, ktorej šperky budú môcť návštevníci obdivovať v Stredoslovenskom múzeu.
Zdroj: Dana Kurtíková , Foto: SSM a ilustračné