Uplynulý pracovný týždeň zakončil banskobystrickým primátor stretnutím so zástupcami Thurzo-Fuggerovskej spoločnosti, ktorú tvoria partneri z Nemecka, Talianska či Rakúska. Spoločne si pripomenuli a oživili našu spoločnú históriu.

Stretnutie v Banskej Bystrici

Jakubovi Fuggerovi sa v projekte Erasmus plus venovala aj naša ZŠ Moskovská. V spolupráci s archívom v Augsburgu sa potvrdilo, že Ján Thurzo a Jakub Fugger sa skutočne stretli v Banskej Bystrici, čo je významným prínosom pre zážitkovú expozíciu Thurzo – Fuggerovskej spoločnosti v Barbakáne.

„Potešili ma slová hostí, ktorí vyzdvihli, že spomedzi zapojených miest, je práve partnerstvo s nami najkvalitnejšie a najsrdečnejšie. Rovnako ocenili náš otvorený a pozitívny prístup k tejto významnej téme, čoho dôkazom je aj prísľub, že budeme hľadať mimorozpočtové zdroje na to, aby sme dokázali zachrániť niekdajšie sídlo významného metalurgického podniku na spracovanie medi, Medený hámor,“

uviedol Ján Nosko.

Ján Nosko

Medený hámor je historická pamiatka, ktorá presahuje nielen regionálny, ale aj národný rámec. Primátor Nosko je preto presvedčený, že spolupráca laickej i odbornej verejnosti, poslancov, Krajského pamiatkového úradu, ale aj Občianskeho združenia ZA! Medený hámor je kľúčová. Ambíciou tejto spolupráce, ktorá začala pred dvomi rokmi, je využiť tento unikátny priestor ako kultúrno-spoločenské centrum.

To by malo vzdelávať o histórii a zároveň vytvárať možnosti pre tvorbu inovácií podobne ako v minulosti, tentoraz s ťažiskom v ekonomickej či environmentálnej udržateľnosti.

Medený hámor

Na záchranu tejto historickej a technickej pamiatky  chce použiť mesto okrem vlastných prostriedkov na vykúpenie nehnuteľností a prieskum aj mimorozpočtové zdroje z eurofondov, štátu prípadne využiť partnerskú pomoc  Thurzo-Fuggerovskej spoločnosti v rámci projektu Európskej fuggerovskej cesty.

„Ďakujem nielen za návštevu, ale aj za symbolické dary. Verím, že našu intenzívnu spoluprácu budeme rozvíjať aj naďalej,“

povedal primátor Nosko na záver návštevy predstaviteľov Thurzo-Fuggerovskej spoločnosti.

Ján Nosko s Vladimírom Sklenkom na návšteve v Augsburgu

Návšteva v Španej Doline

Počas víkendu navštívili zástupcovia Thurzo-Fuggerovskej spoločnosti z Augsburgu Španiu Dolinu a pozreli si vzácny historický organ Martina Podkonického v rímskokatolíckom Kostole Premenenia Pána.

„Vypočuli si náš zreštaurovaný unikátny zvuk organa, na ktorom zazneli skladby slovenského a českého baroka. Aby sme tak našim nemeckým priateľom ilustrovali našu hudobnú minulosť, ktorá sa aj na našom území rozvíjala a často inšpirovala práve nemeckou kultúrou, ale i kultúrou vyspelých krajín vtedajšej Európy,“

informoval  Matúš Kucbel, organista a iniciátor záchrany špaňodolinského organa.

Španodolinský organ

Podľa Kucbela sú to predovšetkým nemeckí baníci a prisťahovalci, ktorí v minulosti prišli na naše územie a priniesli so sebou krásu západného svetového umenia. Vďaka tomu sme sa i my, v našich európskych končinách, začali radiť medzi európske krajiny so vzácnym, v tej dobe vznikajúcim a dnes obdivovaným, kultúrnym dedičstvom.

„Pamätajme na to predovšetkým dnes, keď sa chvejú základy geopolitiky vo svete. Naša kultúra a umenie vďačí západu za to, čo nám tu po predkoch ostalo,“

dodal Kucbel.

Predstavitelia Thurzo-Fuggerovskej spoločnosti v Španej Doline

Z histórie Thurzo-Fuggerovskej spoločnosti      

Dňa 16. marca v roku 1495 založili Ján Thurzo zo spišských Betlanoviec a Jakub Fugger z Augsburgu Thurzo-Fuggerovskú spoločnosť (1495 – 1546), ktorej základom sa stal Banskobystrický mediarsky podnik. Spoločnosť sa stala najväčšou obchodnou spoločnosťou svojho druhu na svete.

Medená ruda vyťažená v Španej Doline, Pieskoch, Richtárovej, Starých Horách a Ľubietovej patrila medzi najkvalitnejšie a vyvážala sa do Európy aj do celého sveta: cez najvýznamnejšie európske prístavy Gdansk, Štetín, Antverpy, Bruggy, Hamburg, Amsterdam, až po Lisabon. Dôležitou zložkou banskobystrickej medi bolo aj striebro. Meď z územia dnešného Slovenska sa vyvážala z portugalského Lisabonu cez Afriku dokonca až do Indie.

V tejto dobe meď z územia Slovenska ovládla svet. Mesto Banská Bystrica zaznamenalo v tomto období nebývalý rozvoj – malo jeden z najkrajších kostolov v stredovekom Uhorsku s najväčším dreveným gotickým oltárom, prestavovali sa kostoly sv. Jakuba v Jakube a sv. Antona v Sásovej, obnovoval sa kostol sv. Alžbety na Dolnej ulici, budovali sa cesty, kamenné mosty – Banská Bystrica sa prostredníctvom týchto ciest napojila na významné európske obchodné cesty.

Banskobystrický banský revír s baňami v Španej Doline, Pieskoch, Richtárovej a Starých Horách  patril v období prelomu 15. – 16. storočia  spolu s rudným revírom v Tirolsku so strediskom v meste Schwaz v Rakúsku a Mansfeldom v  Nemecku medzi najvýznamnejšie európske centrá ťažby medenej rudy. Pre porovnanie, v Mansfelde sa v tomto období ročne vyťažilo 1000 ton medi a 3 000 kg striebra, v Schwazi 780 ton medi a 15 000 kg striebra a v Banskej Bystrici sa vyťažilo ročne 1 500 ton medi a 3 000 kg striebra.

Banská Bystrica bola svetovým mestom medi, z čoho vzniklo aj označenie Medená Bystrica. Produkcia slovenskej medi vtedy dosahovala minimálne 40 percent z celoeurópskej produkcie. Banskobystrické bane spolu s baňami v Ľubietovej za 50 rokov vyprodukovali neuveriteľných, približne 60 000 ton medi a 110 000 kg striebra.

Bol to svetový unikát, nakoľko Španieli, ktorí využívali nerastné bohatstvo novoobjaveného kontinentu Ameriky, v dnešnom Čile otvorili veľké bane na meď a za približne 300 rokov (1540 – 1810), teda za 6-krát dlhší čas,  vyprodukovali približne 80 000 ton. Tento banskobystrický priestor bol unikátny aj v tom, že v Malachove sa ťažila vzácna ortuť a v Ponikách olovo.

Svetový význam slovenskej medi dokladá aj nález vraku z roku 2008 pri pobreží africkej Namíbie považovaný za „nález storočia“. Loď s portugalským menom Bom Jesus (v preklade Dobrý Ježiš) prevážala neuveriteľných vyše 22 ton medi z Banskej Bystrice a pri pobreží Afriky stroskotala v roku 1533.

Ján Thurzo a Jakub Fugger

V africkej Namíbii sa plánuje otvorenie múzea venovaného nálezu vraku, teda aj medeným ingotom z územia Slovenska. Okrem toho meď a medené výrobky z nej sa nachádzajú v zbierkach najvýznamnejších múzeí po celom svete.

Mesto Banská Bystrica si uctilo tento slovenský unikát svetového významu aj v 21. storočí. V roku 2019 sa spoločne s mestami z významných európskych regiónov (nemeckého Bavorska, rakúskeho a talianskeho Tirolska) stalo spoluzakladateľom Európskej fuggerovskej cesty, na čom má veľký podiel historik a mestský poslanec Vladimír Sklenka.

Jakub Fugger 

Následne, v roku 2021 mesto podniklo reálne kroky k záchrane časti Medeného hámra – poslednej industriálnej pamiatky na území nášho mesta pripomínajúcej odkaz Thurzo-Fuggerovskej spoločnosti. V roku 2021 sa podarilo  otvoriť historický banský prechod medzi lokalitami Špania Dolina a Piesky.

Vlani mesto Banská Bystrica otvorilo ojedinelú  banícku interaktívnu  expozíciu priestoroch Barbakánu. Zážitková expozícia Thurzo-Fuggerovskej spoločnosti sa  radí medzi najmodernejšie na území Slovenska a prináša domácim aj  zahraničným návštevníkom nášho mesta nezabudnuteľný zážitok.