V sobotu napoludnie ma ranila rozhlasová správa o smrti môjho priateľa, známeho slovenského herca Juraja Sarvaša. Nebol som prekvapený, vedel som o jeho značne podlomenom zdraví z našich častých telefonických rozhovorov. Vzápätí mi túto zvesť oznámila jeho dcéra Svetlana aj so všetkými podrobnosťami posledných chvíľ svojho otca.

S Jurajom sme boli viac ako dvadsať rokov blízki, až rodinní priatelia. Pekné chvíle sme spolu zažili okrem iných miest aj v mojich rodných Podlužanoch. Preto si dovoľujem zaspomínať na tohto vzácneho človeka niekoľkými riadkami.

S občanmi

Juraj Sarvaš bol rodený Banskobystričan. Mal veľmi vrelý a úprimný vzťah k svojmu mestu. Začínal v ňom ako ochotnícky herec i ako rozhlasový hlásateľ. Po štúdiách na VŠMU a rokoch pôsobenia v divadlách vo Zvolene a SND v Bratislave sa vrátil do rodného mesta ako spoluzakladateľ a pedagóg Akadémie umení, aby vychovával generácie budúcich hercov. Pravidelne ma pozýval na ich absolventské predstavenia. Mnohí z jeho žiakov sa úspešne uplatňujú na rôznych slovenských javiskách.

Juraj mal rád ľudí. A ľudia mali radi jeho. So širokým okruhom mojich kamarátov sa rýchlo zblížil, čo obidve strany veľmi tešilo a obohacovalo. Užívali sme si spoločne pohodu pri rôznych kultúrnych, športových a spoločenských aktivitách či pri dobrom vínku. Vždy rád medzi rečou pridal priliehavé a precítené recitácie veršov našich známych básnikov…

V Podlužanoch

Juraj bol oddaným fanúšikom športu. Spájala nás spoločná láska z mladosti – on i ja sme boli futbaloví brankári. Často sme spolu chodili fandiť našim bystrickým futbalistom, ale i hokejistom na štadióny. Mal veľký prehľad o športovom dianí, denne čítal okrem iných novín denník Šport.

Nemôžem nespomenúť Jurajov blízky vzťah k nášmu tekovskému kraju. Začalo to pred mnohými rokmi mojim pozvaním na tradičný sviatok sv. Urbana do mojich rodných Podlužian.

Bol nadšený úžasnou atmosférou, folklórom, gastronómiou či prívetivosťou ľudí. Veľmi rád obohatil tento deň svojimi príhovormi a veršami na javisku i pred oltárom. Žiadna významná udalosť v obci sa neudiala bez jeho prítomnosti. Bol „krstným otcom“ mojej monografie Naše Podlužany i knihy Tekov krásny čilejkársky.

S folkloristami

V roku 2011 sme boli spolu poctení Čestným občianstvom obce Podlužany.

Juraj bol veľký vlastenec. Svoju lásku k rodnej zemi vyjadroval recitáciami veršov slovenských klasikov na nespočetných lokálnych i veľkých celonárodných akciách pri významných príležitostiach.

Svoje vlastenecké cítenie ako apoštol poézie rozdával na podujatiach v mnohých mestách i dedinách Slovenska. Som rád, že prijal pozvania na slávnostné i matičiarske aktivity v obciach nášho Tekovského regiónu. Spomínam si na pekné podujatia vo Veľkých Kozmálovciach, Rybníku či Čajkove…

Menšou satisfakciou z našej strany bolo úspešné vystúpenie folklórneho súboru Dolina z Čajkova na jednom z jeho povestných poetických večerov v Bratislave.  Žiaľ, už tú tradičnú sviečku viac nezapáli… Zbohom Juraj.

Na futbale