Rozhovor s manažérkou medzinárodného medziodborového projektu vysokých umeleckých škôl – projektu Artorium – s Mgr. art Adrianou Cieslakovou.

Prečo je dôležité, aby sa takýto projekt konal práve na Akadémii umení a kedy vznikla táto myšlienka?

Myšlienka zorganizovať projekt festivalového typu vznikla na Akadémii umení v Banskej Bystrici už dávno. Medzinárodný festival, prehliadka, či projekt existuje takmer na každej vysokej umeleckej škole, ktorú poznám. Pýtate sa na dôvod, prečo by mal byť aj u nás v Banskej Bystrici. Ten dôvod je rovnaký ako kdekoľvek inde. Ide o výmenu poznatkov, umeleckých prístupov a v neposlednom rade o nadviazanie kontaktov a predstavenie prostredia školy a mesta zástupcom a hosťom z iných škôl, s ktorými spolupracujeme, alebo by sme chceli v budúcnosti spolupracovať. Je to zároveň dôkaz, že škola je aj po organizačnej stránke schopná a pripravená zabezpečiť takýto projekt.

Ako by Ste zhodnotili prvý ročník projektu Artorium?

Tesne po ukončení projektu mám pocit, že to boli úspešné a krásne štyri dni. Hostia, o ktorých sme mali najväčší záujem pozvanie prijali a mám od nich veľmi pozitívne reakcie. Samozrejme, nie všetko vyšlo úplne podľa predstáv. Niečo lepšie, niečo horšie. Keď sa nad tým zamyslím, nikto sa vážne nezranil, nikto sa nestratil ani nikoho nevykradli. To všetko som už zažila, našťastie nie na Artoriu. Myslím, že najhoršie, čo sa nám stalo bolo, že sa v sobotu vyčasilo a stále je nádherné počasie. Po upršanom mesiaci s tragickými následkami aj v našom regióne je to úľava. Len na divadelne predstavenia a filmové projekcie prišlo menej návštevníkov ako vo štvrtok a v piatok.

V čom je Artorium výnimočné?

Tento projekt je nielen medziodborovou prehliadkou umenia, ale aj šancou skúmať a rozvíjať svoje schopnosti na workshopoch. Som šťastná, že do Banskej Bystrice zavítal pán prof. Vyskočil z pražskej Divadelnej fakulty Akadémie múzických umení a viedol workshop dialogického konania. Že prišla aj Lucia Lužinská s Borisom Čellárom, ktorí sa venovali práci z hlasom a technike jazzového spevu. Práve svojim zameraním poskytnúť okrem prehliadky umenia vysokých umeleckých škôl miesto pre tvorivosť aj počas projektu je Artorium jediný na Slovensku.

Chcete v budúcnosti Artorium o niečo „okrášliť“?

Samozrejme, že už počas projektu sme rozmýšľali, akým spôsobom ho budeme rozvíjať ďalej. Tento ročník bol pilotný, preto sme sa zamerali viac na nastavenie určitej umeleckej a organizačnej platformy ako na rozsiahlosť projektu. Počas najbližších týždňov budem mať k dispozícii myšlienky mojich študentov, ktorí na projekte pracovali. Od mnohých ďalších mám reakcie. S kolegami sa v týchto dňoch stretávam osobne. Zbieram ich myšlienky, spracujem ich a tieto výstupy budú podkladom pre ďalšie smerovanie projektu.

Môžeme sa teda na pokračovanie tohto projektu tešiť už o rok?

Základná otázka znie či rozšíriť projekt o ďalšie odbory, alebo o väčšie množstvo prizvaných škol? Teda, ponechať projekt ako filmovo-divadelný, resp. divadelno-filmový a privítať v našom meste viac divadelných súborov a viac filmových škôl, alebo zapojiť aj ďalšie dve fakulty Akadémie umení v Banskej Bystrici, Fakultu muzických umení a Fakultu výtvarných umení? Z toho vyplýva aj potreba ďalšieho časového intervalu na naplánovanie a zrealizovanie projektu. Preto zvažujeme, či bude podujatie bienálne, alebo sa do toho pustime každý rok. Skúsenosti vysokých umeleckých škôl z Warsavy a Bratislavy hovoria v prospech dvojročného intervalu, ale túto otázku necháme ešte chvíľu otvorenú.

Počas projektu bol v škole zriadený bufet, ktorý tam za iných okolností nebýva a nielen študenti ho náležite ocenili. Je možné, že takýto bufet v škole nebude už iba výnimočnou záležitosťou?

Čo sa týka bufetu počas festivalu, jeho úspech bol predurčený, už na začiatku plánovania sme vedeli, že budeme chcieť využiť každú minútu dňa. Workshopy sa nesmeli prekrývať s filmovými a divadelnými produkciami. To je praktická stránka veci, nemusieť odchádzať z programu kvôli jedlu a pitiu. A tá „duševná“ je mať miesto stretávania sa. Krčma alebo bufet sú a vždy budú dušou každého festivalu.

Stála prevádzka je ale iná vec. V novozrekonštruovanej budove Fakulty dramatických umení na Hornej 95, kde sme projekt organizovali je špeciálny priestor pre bufet, alebo študentskú reštauráciu, dokonca s malým javiskom. Dúfam, že nájdeme partnera, ktorý prevádzku u nás zriadi a toto miesto sa stane súčasťou kultúrno-gastronomických možností v meste.