Známa svätojánska vatra, skákanie zaľúbencov cez oheň, vyhadzovanie horiacich metiel či privolávanie dažďa. To sú len niektoré svätojánske zvyky opradené tajomstvami a čarami, ktoré sa v istých kútoch Slovenska zachovali dodnes. Podľa kalendára 24. júna má meniny Ján.

Deň 24. jún sa viaže k letnému slnovratu

Ešte v 19. storočí naši predkovia verili, že ide o takzvaný hraničný termín, kedy sú v mimoriadnej sile dobré aj zlé moci.

Letný slnovrat označuje koniec jari a začiatok astronomického leta. Tento rok pripadol na 21. júna, kedy sme mohli tešiť na najviac hodín slnečného svetla za rok a najkratšiu noc.

Etnologička Katarína Nádaská hovorí:

„Letný slnovrat sa oslavuje na celom svete už od nepamäti a pre Slovanov bol jednou z najvýznamnejších udalostí roka. Je oslavou Slnka ako zdroja života na Zemi, ktoré vplýva na plodnosť, úrodu a tým aj dostatok obživy pre ľudí. Viaceré pramene dokonca charakterizujú Slovanov ako uctievačov Slnka.“

Katarína Nádaská

Základnou zložkou zvykov vítania leta bol oheň, predovšetkým vatry, okolo ktorých sa spievalo a tancovalo. Počas svätojánskej noci sa dodnes kladú tzv. Jánske ohne – štyri vatry rozložené na všetkých svetových stranách.

Vatry potom mládež, ženy aj muži preskakujú a ten, koho oheň nepopáli, je duchovne čistý. Šťastie zas má mať človek, ktorý chytí svätojánsku mušku. 24. jún je aj sviatkom Jána Krstiteľa. Pohanský obrad sa tak v priebehu stáročí spojil s kresťanskou tradíciou.

Keď už vatra nešľahala do výšok, bola priestorom na prejavenie šikovnosti. Ak preskakoval oheň pár, deklaroval tak svoj vzťah. Verilo sa tiež, že preskočenie ohňa ochráni preskakujúceho v nasledujúcom období od chorôb.

Ohne zakladané v predvečer sv. Jána sa kládli na krížnych cestách a vyvýšených miestach chotára, aby zahnali strigy a bosorky, ktoré mohli mať počas tejto noci mimoriadnu moc Upúšťanie od týchto zvykov sa často vysvetľuje legendami o dievčatách, ktorým sa pri preskakovaní zapálili sukne a zhoreli.

Horiace metly a privolávanie dažďa

K zvykom našich predkov tiež patrilo púšťanie smolou napustených kolies dole chotárom, čím sa mali očistiť od všetkého zlého a škodlivého. V okolí Kežmarku si zase mládež z obce na sv. Jána zbierala staré metly, ktoré močili do kolomaže a zapálené ich najskôr vyhadzovali v rôznych smeroch a následne chytali za rúčky.

Sviatok sv. Jána bol pre našich predkov rovnako termínom, kedy v období sucha privolávali dážď. Napríklad v gemerskej obci Sirk chodili dievčatá dva týždne pred sviatkom na stráne nad obcou spievať a páliť ohne. Ak dážď neprichádzal, pokračovali v tomto zvyku aj po sv. Jáne. Podobný zvyk sa uchoval aj v Jamníku na Liptove a v okolí Nitry.

Vládca búrok a bleskov

Čaru svätojánskej noci verili aj pastieri. Až do 24. júna, teda dňa sv. Jána, nechávali časť pasienkov nedotknutú a dobytok sem vyhnali práve v tento termín. Postavili si tu aj kolibu zo smrekovej kôry a čečiny, vedľa ktorej na „Jána“ ozdobili najvyšší strom papierovými stuhami. Oslavy sv. Jána boli okrem veľkých vatier na salašoch spájané s veľkou hostinou, na ktorej sa jedla baranina často varená v žinčici, či jedlá z darovaných surovín.

Existovala predstava černokňažníka, ktorý vládol prietržiam mračien, rozkazoval búrke a bleskom a z nich pochádzajúcim ohňom. Živil sa len mliekom od čiernej kravy a vajíčkami od čiernych sliepok. Ak mu ich opýtaní dali, radil im, ako ochrániť svoje polia pred náhlymi búrkami – najčastejšie kalinou, ktorú bolo treba zapichnúť do poľa alebo okolo poľa.

Svätý Ján

Všetko najlepšie bystrickým Jánom

Možno povedať, že meno Ján patrí medzi najčastejšie na sa vyskytujúce mená na Slovensku. Spolu s menom Jozefom by sme ho mohli pokojne vyhlásiť za „slovenský deň mužov“.

Pôvod mena Ján pochádza z hebrejského Jochanán, čo znamená boh je milostivý.  Známe osobnosti s týmto menom boli napríklad Ján Pavol II., John Lennon, Jan Werich  či Ján Botto. Veľa Jánov žije tiež v Banskej Bystrici, jedným z nich je primátor mesta Ján Nosko.

Naša redakcia želá bystrickým Jánom k ich sviatku všetko najlepšie a na zdravie!