Slová slovenského prozaika, básnika, hudobníka, cestovateľa a blogera Pavla „Hirax“ Baričáka dokážu byť v tejto rozbúrenej covidovej dobe priam balzamom na dušu.  Také sú aj tieto určené rozhádaným ľuďom.

Už na dvoch oslavách si ma zobrali kamaráti bokom (hmm, paradoxné, vždy boli na mňa minimálne dvaja a hustili do mňa: „Prečo ja, taký inteligentný človek, sa nechcem dať zaočkovať.“  

O desať minút mojich pokojných odpovedí – desať rokov som vegetarián, otužujem sa, aplikujem očistné pôsty, roky chodím darovať krv, zaujímam sa o zdravú a vhodnú stravu pre mňa, nemalý dôraz dávam na psychickú pohodu, firmu zámerne vediem od desiatich k piatim, lebo stresu som si už užil náramne dosť, som vášnivý turista, cvičím – na mňa kričali.

Zastavil som ich: „Chalani, kričal som ja niekedy na vás, že ste sa dali zaočkovať? Vyčítal som vám niekedy dačo v tejto oblasti?“

Zmĺkli, ich krik nahradilo ticho. Uvedomili si čo robili. Lebo ja som na nich nikdy nekričal, nič im nevyčítal. A ani nikdy nebudem.

Tak aj prosím, aby ustali všetky naháňania strachu zo strany tých, ktorí sú radikálne proti očkovaniu a aby tým, ktorí vakcinácii dôverujú, netlačili do hláv strachy o škodlivosti vakcín, nevyhrážali sa im, nekričali na nich a tak ďalej.

Každý sa dajako rozhodol a bude sa rozhodovať. Napočúval som sa za posledné mesiace skutočných príbehov z jedného i druhého brehu dosť, poľahky sa dá robiť propagácia za i proti.

Ustaňme v boji. Počúvajme sa, rešpektujme sa. Nestrašme sa, naopak, vnímajme sa. Ja osobne si prajem, nech zaberie každá jedna vakcína, ktorá bola vyrobená pre človeka.

Rovnako tak si prajem, aby tým, ktorí sa rozhodli nezaočkovať, plynul ďalší život v plnom zdraví. Želám všetkému živému zdravie, pohodu, hojnosť. Ak by som komusi prial zlé, sám sebe by som prial zlé.

Mier, peace, tolerancia.

P.S.: Na fotke synek pri spoločných potulkách kopcami blízkych dedín.