Dňa 14. apríla 1437 sa narodil geniálny Ján Thurzo (zomrel 10. októbra 1508), ktorý neopakovateľným spôsobom vstúpil aj do histórie  Banskej Bystrice.  Keďže podrobnosti o jeho biografii sme predstavili nedávno, zamerali sme sa na jednu zo štyroch podobizní tohto muža, ako sa zachovala v ústnych, písomných a iných tradíciách. Bez poznania Thurzovho domu (Domu č. 4 na Námestí SNP) by sme sa však k jeho portrétu nedopracovali.

Korene Thurzovho domu siahajú do prvej polovice 15. storočia. Na jeho konci roku v roku 1494 kupuje Ján Thurzo od Hansa Langa na rínku dva domy. Na jednej strane pre potreby Thurzovsko-Fuggerovskej mediarskej spoločnosti (TFMS) a pre svoju rodinu na strane druhej.

Prvý tzv. Malý Thurzov dom kupuje pre svoju najmladšiu  dcéru z prvého manželstva Hedvigu, vydatú za faktora TFMS Hansa Metzlera zo sliezskeho mesta Vratislav (dnes Wroclav). Vo dvore tohto domu vznikol v roku 1500 druhý najväčší požiar v dejinách mesta a Thurzovi príbuzní sa zachraňovali útekom z mesta do rodiska H. Metzlera Vratislavi.

Zhorenisko potom predal Ján Thurzo Petermannovi, neskoršiemu richtárovi mesta. Po ňom je pomenovaný dnešný Dom č. 3. – Petermannovský dom. Do histórie vošiel tým, že ako v jedinom dome v meste je zachovaná diamantová klenba v zadnej miestnosti na prvom poschodí.

Thurzov dom po obnove

Druhý dom, známy ako Mittelhaus – Stredný dom, kúpil Ján Thurzo pre seba a potreby TFMS. Nad hlavný vchod domu dal osadiť rodinný erb. Stavebno – historický prieskum odhalil, že Thurzovský dom bol pôvodne jednoposchodový. Na začiatku 16. storočia sa uplatňovala maľovaná fasáda na hladených omietkach vápenným náterom.

Medzi oknami prvého poschodia boli figurálne výjavy, ktoré sa  po rekonštrukcii domu v roku 1954-1558 neobnovili pre ich nedostatočnú zachovalosť. Na prízemí a na prvom poschodí vynikala veľká, trámovým stropom krytá sieň s troma oknami do ulice.

Súčasťou objektu bol vstupný portál  nad ktorý dal Ján Thurzo osadiť rodinný erb a renesančný arkier, ktorého jedna časť bola ukončená  konzolou nad prelukou pri Dome č. 5. K objektu patrila záhrada upravená Thurzovcami ako obora siahajúca až ku Hronu.

Potom, keď po roku 1525 synovia Jána Thurzu odišli z TFMS, viedli podnik do roku 1546 Fuggerovci. V dome bývali naďalej až do zániku TFMS jeho zamestnanci. Fuggerovci ho pred opustením podniku v roku 1546 predali obchodníkovi Jurajovi Ritscherovi, od neho kúpil dom  radný pán a správca špitálu Ján Preuss.

Najväčšiu prestavbu domu od thurzovských čias zabezpečovala po roku 1580 trojgeneračná rodina Samuela Schmeidela z hornorakúskeho Steyru. Prestavbu v 16. storočí realizoval majster Oswald a na zač. 17. storočia Vavrinec Mušľa.

Dom rozšíril zastavaním uličky pri Dome č. 5,  zvýšil budovu  o jedno poschodie a strechu zakončil vysokou atikou. Na fasáde boli jednotlivé podlažia oddelené maľovanými kordónovými pásmi s geometrickými vzormi, rovnako otvory atiky mali po obvode geometrické vzory, obkročný oblúkový vlys bol nad profilovanou rímsou. Plochu prízemia vyplňovalo iluzívne diamantovanie – diamantová bosáž (plasticky stvárnené kvádrové murivo s  hrubo opracovaným čelom, vystupujúcim pred povrch muriva).

Čelné plochy muriva sa nazývajú bosy. Bosáž môže mať formu rustiky – hrubého opracovania vypuknutých stien kvádrov alebo nepravej bosáže, ktorá vzniká kvádrovaním – povrchovou úpravou omietky napodobňujúcou murivo  kamenných kvádrov (diamantová bosáž má tvar ihlanu – obálkový typ, býva tiež označovaná ako sgrafitová úprava fasády).

V interiéri došlo k výmene väčšej časti vyrezávaných drevených stropov za lunetové klenby so štukovou výzdobou.

V ďalšom období sa noví majitelia striedali ako na bežiacom páse. Nás však zaujíma vývoj od 2. svetovej vojny. Počas nej bola zásahom leteckej bomby zničená strecha budovy, prepadli sa všetky klenby na 2. poschodí a dvorná fasáda do výšky parapetu druhého poschodia.

Na budovu snežilo a pršalo, čím sa prehĺbila devastácia objektu. Na základe miestnej prehliadky zo dňa 14.10.1948 a predchádzajúcej požiadavky majiteľa budovy, bolo dňa 24.10.1948 vydané povolenie na zbúranie Thurzovho domu.

V bode 3. demoličného ediktu bola podmienka, že pred zbúraním bude dom zameraný a preskúmaný Katedrou vývoja architektúry pri SVŠT v Bratislave. Tá dostala vyrozumenie o demoličnej podmienke koncom októbra a prvý prieskum urobila dňa 6.11.1948. Meračské práce boli dokončené v dňoch 19. a 20. novembra 1948.

Skupinu tvorili poslucháči architektúry: M. Beňuška, M. Hladký, V. Horák, J. Mlynár, A. Somov, V. Šimko, R. Štais a F. Zariš pod vedením prof. Dr. Alfréda Piffa. Z analýzy správy o. i. vyplynulo, že ide o renesančnú atiku, ktorá má korene hlboko v 15. storočí. Obkročný oblúčikový tvar atiky je výtvarne veľmi zriedkavý, porovnateľný s atikou vytvorenou v Taliansku v 14. storočí.

Táto turzovská atika patrí do 1. etapy renesancie na Slovensku, do obdobia 1500 – 1520 (v tomto čase v Banskej Bystrici vrcholí neskorá gotika). Výsledky svojej práce vedúci skupiny publikoval v roku 1955.

Na mieste zbúraného objektu mal byť postavený obchodný dom s kinom Mier!  Štyri roky objekt chátral. Jednotný národný výbor v Banskej Bystrici dňa 7.4.1952 vydal  druhý výmer na zbúranie domu. Jeho zbúranie bolo schválené KNV v Banskej Bystrici a súhlas k zrúteniu budovy dalo aj Povereníctvo školstva, vied a umení ako dozorujúci úrad ochrany  pamiatok na Slovensku. Odvolanie proti výmeru podali len Bavlnárske závody v Ružomberku, pretože nemali  finančnú kvótu na úhradu nákladov spojených s búraním domu!

Povereníctvo kultúry, vied a umení potom zmenilo názor a objekt, s ktorým sú spojené začiatky renesancie na Slovensku, vzali na milosť.  Thurzov dom bol už chránenou pamiatkou podľa zákonného článku 39. z roku 1881. Ten platil až do roku 1957, kedy bol nahradený novým zákonom. Dnes je súčasťou mestskej pamiatkovej rezervácie mesta Banská Bystrica.

Pod vedením Dr. Ing. Karola Chudomelku sa prikročilo ku stavebno-technickým opatreniam, ktoré zachránili a staticky zaistili budovu. Následne došlo k vyprojektovaniu účelovej adaptácie a architektonickým úpravám objektu. Istým paradoxom bol fakt, že projektová skupina nemala k dispozícii výsledky prieskumu fasády z roku 1948.

Prieskum domu, ktorý sa urobil pred novou adaptáciou objektu v roku 1952, potvrdil jeho renesančný charakter. Zistil umiestnenie a rozmery pôvodného vstupného portálu, existenciu renesančného arkiera, ktorého jedna časť bola ukončená  konzolou.

Hlava Jána Thurzu v súčasnosti

Ďalej Chudomelkov prieskum potvrdil  zvyšky nadokenných ríms, znovuobjavil najcennejšiu miestnosť v budove – Zelenú sieň z druhej polovice 15. storočia. 2. marca 1953 začali rekonštrukčné práce celého objektu. Po dokončení reštauračných prác budova opäť nadobudla renesančný charakter. Potvrdzuje to priečelie a zadný trakt budovy vo dvore.

Podobne je tomu aj v interiéri, ktorý bol doplnený novými plochostropnými miestnosťami na 2. poschodí. Uskutočnila sa nová inštalácia vodovodu a kanalizácie, nový rozvod elektriny. Objekt bol upravený pre potreby múzea s krajskou pôsobnosťou, ktoré začalo objekt využívať po ukončení rekonštrukčných prác v rokoch 1953 – 1958. Posledná reštaurácia priečelia budovy (2020/12021)  pripomína objekt zo 16. storočia.

Počas rekonštrukcie v 50. rokoch 20. storočia  bola na konzole objektu pri Dome č. 5 obnovená hlava muža s kupeckou čiapkou. Ide  o portrét, v ktorom tradícia vidí obyčajne vlastný portrét staviteľov, prípadne objednávateľov stavby. Mal byť vytvorený majstrom Osvaldom v 16. storočí.

Neznámy autor pripísal postave meno Jána Thurzu, čím udržiavaný názov domu získal  kryptoportrét jeho bývalého vlastníka (kryptoportrétom  sa označuje také znázornenie biblickej či mytologickej postavy, pri ktorom jej podoba pripomína črty konkrétnej historickej osobnosti).

Po dokončení revitalizácie fasády Thurzovho domu 2020/2021  by  mala byť obnovená hlava muža na konzole tohto domu nad prelukou. Zachovala sa prostredníctvom fotografie, ktorá sprevádzala naše texty o mediarskej spoločnosti v Banskej Bystrici

Druhý príbeh tej istej postavy s pomenovaním „Hlava Turka“ vytvoril Pavol Hrúz a znie v Sprievodcovi po Banskej Bystrici nasledovne: „Hoci sa Turci do mesta nedostali, posielali sem vyzvedačov a koncom 16. storočia napádali predmestia. Jeden z tureckých špiónov údajne zneuctil kresťanské dievča. Chytili ho a sťali. Trup priviazal na koňa a odohnali do tureckého tábora. Hlavu vraj zamurovali nad pilierom Thurzovského domu.“  

Jozef Ďuriančik