Ako sme už informovali, časť koaličných poslancov ešte v marci predložila do NR SR návrh na vznik druhého Národného cintorína v Bratislave povýšením Ondrejského cintorína na jeho úroveň, hoci ten skutočný sa nachádza v Martine a je miestom posledného odpočinku mnohých významných osobností slovenského národného života.

Národný cintorín zostáva jeden – v Martine

Po verejných protestoch mesta Martin, Matice slovenskej, ďalších národných inštitúcií a bývalej ministerky kultúry – súčasnej poslankyne NR SR za HLAS-SD Ľubici Laššákovej parlament  napokon nebudú rokovať o tomto koaličnom návrhu. Predkladatelia novely zákona o Bratislave stiahli tento bod z rokovania aktuálnej schôdze NR SR.

Ondrejský cintorín mal byť podľa stiahnutého poslaneckého návrhu  pokračovaním Národného cintorína v Martine z 19. storočia, ktorý je už zaplnený. Výhrady okrem opozície mali aj niektorí koaliční poslanci. Proti návrhu vystúpil poslanci Mestského zastupiteľstva v Martine. Tí iniciovali petíciu, v ktorej vyjadrili nesúhlas s tým, aby bol za národný cintorín Slovákov vyhlásený iný ako ten v Martine.

Nachádza sa v centre mesta na Sklabinskej ulici. Bol založený koncom 18. storočia pôvodne ako mestský cintorín V roku 1967 bol vyhlásený za Národný cintorín a národnú kultúrnu pamiatku. Svoj celonárodný význam si získal v druhej polovici 19. storočia, keď bola starostlivosť oň zverená Matici slovenskej. Martin ako miesto Národného cintorína nebol vybraný náhodne, pretože v 19. storočí bol strediskom slovenskej kultúry.

Zatiaľ zvíťazil verejný tlak z Martina a zdravý rozum

Opozičná poslankyňa Ľubica Laššáková z Banskej Bystrice sa od začiatku koaličných snáh zasadila za zachovanie jedného Národného cintorína v Martine, prijala s potešením informáciu predsedu parlamentu Borisa Kollára o tom, že predkladatelia návrhu, po jeho predchádzajúcom neposunutí do druhého čítania, ho teraz stiahli z rokovania zákonodarného zboru:

„Len pripomínam, že pred rokovaním o tomto poslaneckom návrhu som navrhla stiahnuť tento bod z rokovania parlamentu z dôvodu, že ide len o Budajov kompilát, ktorý rozdeľuje spoločnosť. Ide o vážnu tému, akou je úcta a vzdanie rešpektu tým, ktorí zohrali nezanedbateľnú úlohu v živote Slovákov. A ide o tému, ktorá má spájať a nie zbytočne rozdeľovať historické vedomie súčasníkov. Som presvedčená, že tomu by mal zodpovedať odborný rámec aj za účasti opozície, kde by sa mali všetci stretnúť a posúdiť túto vážnu otázku, nie takto strieľať odboku.“

Ľubica Laššáková

Podľa Laššákovej stačilo vnímať hlasy verejnosti a napokon aj protestnú petíciu tých, ktorí nesúhlasia, aby sa z Ondrejského cintorína stal druhý Národný cintorín. Vládni poslanci by Určite  mali viac načúvať zdravému rozumu. Tak by sa nestalo, že najskôr odmietli stiahnuť návrh z rokovania a následne, po pochopení všetkých rizík z toho vyplývajúcich, sami k tomu pristúpili.

Prvý pokus koaličných poslancov pretlačiť v parlamente vznik druhého národného cintoríne v Bratislave teda nevyšiel. Je otázne, či sa o to ešte pokúsia, ibaže nie nadarmo sa vraví, že čert nikdy nespí…