Bystrický historik Jozef Ďuriančik sa v  troch častiach svojej biografie venuje Jánovi Thurzovi a jeho mediarskej spoločnosti spolu s Fuggerovcami. V druhej časti sa venuje obdobiu vzniku svetoznámej mediarskej spoločnosti.

Cesta ku vzniku mediarskej spoločnosti

Banskobystrické baníctvo od začiatku 15. storočia vstupuje do novej etapy. Tradičná oblasť ťažby a spracovania rúd – Staré hory, dlhodobou ťažbou prestali byť pre banské podnikanie zaujímavé a ťažiskovou oblasťou sa stáva Špania Dolina – Piesky s rozsiahlymi zásobami medených (chalkopyrit) a medenostrieborných rúd (tetraedrit).

Špania Dolina

Znovuzískavanie kovov v novej ťažobnej  oblasti sa realizovalo hlbinnou ťažbou, ktorú sprevádzali  náročné odvodňovacie práce. Iné zloženie rúd núti banských podnikateľov k zavádzaniu nových technológií pri získavaní čistých kovov. Toto všetko je náročné na rozsiahle investície, ktoré chýbajú nielen v B. Bystrici ale v celom uhorskom kráľovstve. Je preto prirodzené, že oživenie banskej a hutníckej činnosti je spojené s príchodom zahraničného kapitálu. Tento jav sprevádza ústup domácich banských podnikateľov.

Ján Thurzo vývoj na strednom Slovensku pozorne sledoval a  po smrti Mateja Korvína (1490) sa opäť tentoraz natrvalo, do Banskej Bystrice vrátil a  získal pod svoju kontrolu banskobystrické bane a huty.

Insolventých banskobystrických waldbürgerov podporoval pôžičkami, spolupodieľnictvom, dokonca levočská pobočka Krakovskej firmy vedená bratom Martinom mala v Banskej Bystrici svojho človeka – banskobystrického banského podnikateľa Jána Langa, ktorý začínal s Jánovým bratom Jurajom Thurzom v Smolníku a Rožňave, odkiaľ sa presunul do B. Bystrice. Tu sa stáva nielen podnikateľom, ale aj ringbürgerom – banskobystrickým mešťanom a v roku 1481 členom mestskej rady.

Staré Hory

Koncom roka 1494 predáva Ján Lang Jánovi Thurzovi polovicu bane Topperstollen na Pieskoch spolu s priľahlými hutami a dvoma domami  na námestí: Dom č. 3, tzv. Petermannovský nazývaný tiež „Malý Thurzov dom“ a Mittelhaus – Veľký Thurzov  dom, dnes Dom č. 4, sídlo Stredoslovenského múzea. V „Malom Thurzovom dome“ bývala dcéra Jána Thurzu z prvého manželstva Hedviga, vydatá za  Hansa Metzlera ktorého J. Thurzo  poveril vedením banskobystrickej pobočky Thurzovsko-Fuggerovskej mediarskej spoločnosti (TFMS). Druhý – Veľký Thurzov dom bol upravený pre pobyt Thurzovcov  v meste. Za obidva domy dostal Ján Lang vyplatených 1060 zlatých.

Najstaršia spolupráca Jána Thurzu v B. Bystrici sa spája s Jánom Kolmanom, od ktorého odoberal tzv. čiernu meď od roku 1469  pre svoju hutu v Mogile pri Krakove. J. Kolmanovi tiež požičiava peniaze, aby na mieste požiarom zničenej huty postavil novú rafinančnú hutu.  Po smrti J. Kolmana preberá jeho majetok vdova Margaréta so synom Jakubom Jungom, dcérou Žofiou a Kolmanovým synom Ondrejom.

Thurzov dom

Žofia sa medzičasom vydala za ďalšieho banskobystrického podnikateľa Jána Tilmana, ktorý spolu s J. Jungom pokračujú v banskom podnikaní.  Neboli však úspešní. 10. júla 1491 prevzali od J. Thurzu 1 300 zlatých pod podmienkou, že v prípade nesplatenia dlhu, ich majetok spolu s domom na námestí prepadne v prospech veriteľa.

Zadlžení Kolmanovi dedičia sú nútení predať podnik. Kupcom sa stali banskobystrickí   podnikatelia Benedikt Glocknitzer a Michal Königsberger. Lenže časom aj im chýba  časom prevádzkový kapitál a opäť je tu Ján Thurzo.

Dňa 15. 3. 1493 obaja podnikatelia odstupujú zadlžený podnik Jánovi Thurzovi, ktorý im najprv vyplatil odstupné 2 100 zlatých a potom ich zamestnal už vo svojom podniku. K uzavretiu Kolmanovského majetku prichádza definitívne až v čase existencie TFMS. Jakub Jung 25. júna 1496 predáva svoj podiel kráľovskému sekretárovi Jurajovi Szatmárimu, ktorý ho 30.10.1496 prevádza do vlastníctva Jána Thurzu.

Najväčší banskobystrický banský podnik tzv. Jungovský, ktorý sa stal základom novovznikajúcej spoločnosti, získal Ján Thurzo 20. apríla 1494. Čo tomu predchádzalo? Štefan Jung (nástupca Petra Karla) krátko pred smrťou v roku 1466 predáva svoj podnik kráľovskému pokladníkovi Jánovi Ernstovi, od ktorého po siedmich rokoch získava majetok Matej Korvín.

Kammerhof – pôvodná budova banskej komory v BB (dnes tu stojí budova Lesov SR)

Od kráľa putuje k matke kráľovského ľavobočka Barbore Edelpöckovej a tá ho venuje synovi Jánovi Korvínovi. Po Matejovej smrti, v boji o nástupníctvo ťahal kráľov nemanželský syn v Uhorsku za kratší koniec, čo sa prejavilo o. i. aj v banskobystrickom banskom majetku. Ján Korvín Thurzovu ponuku o prenájom privítal a v roku 1494 za 1 400 zlatých ročne ho dáva k dispozícii J. Thurzovi na obdobie 16 rokov.

Lenže Ernstov syn Žigmund už v roku 1493 podal žiadosť na súde o navrátenie rodinného zlata. Potom udalosti mali rýchly spád. Ján Thurzo preberá podnik Jána Korvína dňa 25. októbra 1494 od posledného správcu Juraja Sturzera  a podpisuje 15. novembra 1494 „Predbežnú dohodu“ s Fuggerovcami o spoločnom podnikaní v Banskej Bystrici. Súd majetok vracia bratom Ernstovcom 1. decembra 1494. Ján Thurzo reagoval na vzniknutú situáciu už 26. decembra 1494 podpisom  novej zmluvy s novým  vlastníkom, ale za cenu 3 000 zlatých ročne na obdobie 10 rokov (zmluva bola predĺžená v rokoch 1515 a 1522).

Kremnický komorský gróf Ján Kuncovič najdlhšie odolával Jánovi Thurzovi. Poddanské usadlosti, ktoré mal v Sásovej, Nemciach, Jakube a Kostiviarskej odpredali jeho dedičia mestu Banská Bystrica. Na udržanie podniku si musel vziať pôžičku, pri ktorej uprednostnil v roku 1495 Petra Junckera vo výške 2 500 zlatých Až tesne pred smrťou v roku 1500 predáva Ján Kuncovič svoj zadlžený majetok TFMS.

Tak sa Ján Thurzo stal najmocnejším banským podnikateľom v meste.

Medená ruda