Týždeň po vypuknutí názorového konfliktu medzi Remišovej ministerstvom a banskobystrickým, primátorom Jánom Noskom v súvislosti s prípravou území udržateľného mestského rozvoja (UMR) k efektívnemu čerpaniu eurofondov v novom programovacom období zaútočili na štatutára nášho mesta poslanci Banskobystrickej alternatívy nasledovaní bystrickými aktivistami. Čo sa stalo?

Skôr ako sa budeme zaoberať koreňmi tohto verejného sporu, sa musíme vrátiť do minulého roka. Krátko po parlamentných voľbách a vzniku novej koaličnej vlády Igora Matoviča sa začali prejavovať určité animozity voči Banskej Bystrici a nášmu kraju, akoby pomsta za predchádzajúcu „priazeň“ vlády Petra Pellegrinimu (stopnutie pripravenej komplexnej rekonštrukcie Rooseveltovej nemocnice, zadržanie schválených financií na športovú infraštruktúru pri príprave EYOF 2022, či potrebnej investície na akútnu  opravu zničenej cesty na Muráni).  

Časom sa ukázali veľké odborné rezervy Remišovej ministerstva v riadení eurofondov a investícií do rozvoja. Vlani v decembri Únia miest Slovenska, ktorej členom je aj mesto Banská Bystrica, vyjadrila zásadný nesúhlas s priebehom prípravy území udržateľného mestského rozvoja pre efektívne využitie eurofondov v  novom programovacom období 2021 – 2027 a odstúpila od Memoranda o spolupráci s Úradom podpredsedu vlády SR pre investície a informatizáciu podpísaného na začiatku roka 2020.

Veronika Remišová

V polovici januára 2021 vydalo Remišovej ministerstvo tlačovú správu, podľa ktorej jediným problematickým bodom zostáva spoločné územie udržateľného mestského rozvoja s jadrovým mestom Banská Bystrica, pretože obe susedné mestá Banská Bystrica smerom na sever a Zvolen smerom na juh presadzujú dve samostatné územia UMR.

K tomu zaznela vyhrážka podpredsedníčky vlády Veroniky Remišovej, že ak tento postoj obidve mestá nezmenia v najbližších týždňoch, toto územie vraj bude vyradené zo systému UMR, čím príde o jeden zo zdrojov financovania svojho rozvoja z prostriedkov EÚ. Odporúčanie ministerstva tak prešlo do ultimatívnej požiadavky, ktorá vonkoncom nerešpektuje autonómiu miestnej samosprávy, princípy subsidiarity a partnerstva.

Na to reagoval banskobystrický primátor Ján Nosko otvoreným listom ministerke Remišovej, čo komentoval slovami:  „Nesúhlasíme s dnešnými mediálnymi vyjadreniami podpredsedníčky vlády Veroniky Remišovej. Banská Bystrica si len dlhodobo kladie základnú otázku, prečo sme ako jediné krajské mesto nútení realizovať model spoločného UMR s mestom Zvolen, a prečo nemôžeme ísť do vytvorenia samostatného UMR. Vzhľadom na to, že s pani ministerkou máme diametrálne odlišný názor na tvorbu UMR a chceli by sme si protikladné stanoviská spolu s primátorkou mesta Zvolen Lenkou Balkovičovou objasniť, šesť mesiacov sa intenzívne dožadujem stretnutia s pani ministerkou.“

Ján Nosko

Podľa primátora obe mestá majú nárok na vytvorenie samostatného UMR. Dve samostatné územia UMR korešpondujú aj so zámerom Banskobystrického samosprávneho kraja (BBSK) vytvoriť dva Strategicko-plánovacie regióny (SPR), pričom v jednom je Banská Bystrica spolu Breznom a v druhom Zvolen – Detva a Krupina. Sú to územia, pre ktoré sú v rámci PHRSR BBSK definované špecifické stratégie. Napokon vlastné územia udržateľného mestského rozvoja  potrebné pre čerpanie eurofondov v budúcom programovom období majú aj menšie mestá v našom kraji, ako sú Rimavská Sobota a Lučenec.

Vyjadrila sa aj zvolenská primátorka Lenka Balkovičová:  „Rozumiem jednému i druhému prístupu. Ak sa ma niekto opýta na môj osobný názor, vždy poviem, že Zvolenčania i Bystričania sme jedna rodina. Rodina, v ktorej sa možno sem-tam vzájomne doberáme, no naše vzťahy ostávajú nadštandardné. Aj preto chápem pani ministerku, že v spojení vidí príležitosť rozvíjať väčšie územie v prospech väčšieho počtu jeho obyvateľov.  Zároveň plne rešpektujem pána primátora a jeho snahu postupovať v oblasti regionálneho rozvoja samostatne. A nielen to. Sami sme vytvorili svoje vlastné partnerstvo s mestom Sliač a obcami Kováčová, Budča a Lieskovec a sme schopní rozvíjať toto územie v rámci neho.“

Únia miest Slovenska

Remišovej ministerstvo dodnes jasne nevysvetlilo mestám Banská Bystrica a Zvolen, prečo by nemohli mať samostatné územia UMR, keď podľa metodiky ministerstva spĺňajú všetky podmienky. Zároveň stále nie je jasné, prečo ministerskí úradníci tlačia krajské a okresné mesto s vlastnými plánmi rozvoja do spoločného územia UMR, či a aké výhody by to pre obe mestá s okolím predstavovalo. Práve tu chýba odborná diskusia medzi samosprávami a Remišovej ministerstvom.

Ubehol týždeň a objavila sa otvorená výzva poslancov Banskobystrickej alternatívy primátorovi Banskej Bystrice s ultimátom, aby do 15. februára 2021 zmenil postoj mesta a prijal ministerstvom nariaďované spoločné územie UMR Banská Bystrica – Zvolen, inak môže prísť naše mesto o budúce financie z eurofondov. Znamená to, že poslanci BBA David Kapusta, Hana Kasová, Pavol Katreniak, Andrej Leitner, Milan Lichý, Vladimír Pirošík, Lucia Skokanová a Martin Úradníček prijali rétoriku ministerky Remišovej proti oficiálnemu stanovisku nášho mesta.

Vladimír Ledecký a Veronika Remišová

Navyše začali mimo štatutára mesta komunikovať s Remišovej ministerstvom v opačnom duchu, ako je smerovanie mesta Banská Bystrica. Získané informácie poslanci BBA zverejňovali na sociálnych sieťach skôr, ako ich mal primátor Nosko.  Nevedno, odkiaľ sa vzal návrh štátneho tajomníka Ledeckého na zvýhodnenie miest Banská Bystrica a Zvolen pri čerpaní eurofondov koeficientom 1,2 ak budú súhlasiť so spoločným územím UMS. To sú veci, ktoré nesvedčia o čisto odbornom prístupe k problému zo strany ministerstva, ale ani poslancov BBA či aktivistov, ktorí akoby vytvárali v Banskej Bystrici „piatu kolónu“ ústredného orgánu štátnej správy z Bratislavy.  

V tejto súvislosti nezaškodí pripomenúť, že na decembrovom zastupiteľstva, kde sa táto problematika preberala, poslanec BBA Vladimír Pirošík doslova vyhlásil: „Keď sa povie súmestie Banská Bystrica – Zvolen, tak ma strasie a spomeniem si na tento plán prvorepublikových urbanistov živený falošne 40 rokov komunistami a vyšperkovaný Mečiarom. Bluf, ktorý si tu klameme do kešení niekoľko desiatok rokov. Nikto to nechce, lebo okrem toho, že tieto dve mestá k sebe prirodzene netendujú, tak si myslím, že prirodzené centrum má mať v strede historické centrum a niečo, kde chcete chodiť,  nie letisko s americkými lietadielkami a polia…“

Pikantné na tom je, že pod výzvu BBA sa teraz okrem poslanca Pirošíka podpísal aj viceprimátor Milan Lichý, člen užšieho vedenia mesta.

BBA a bystrickí aktivisti

Potom nasledoval otvorený list bystrických aktivistov primátorovi Jánovi Noskovi v podobnom duchu,  ako bola výzva ich politického predvoja v mestskom zastupiteľstve – poslaneckého klubu Banskobystrickej alternatívy. V tomto prípade to neprekvapuje, pretože jedna aj druhá partia „dúchajú do jednej pahreby“.

Spomeňme si na spoločné postoje aktivistov a BBA v nedávnej minulosti proti investorom a novým investíciám (napríklad nová autobusová stanica s obchodným centrom Terminal, revitalizácia mestského parku a protipovodňová ochrana mesta z eurofondov a ďalšie), dokonca sa stavali aj proti historickej vojenskej prehliadke v meste pod Urpínom pri príležitosti osláv 75. výročia SNP.

Banská Bystrica

Vlani sa po kritickým vyhláseniach primátora na ich činnosť bystrickí aktivisti vzdali členstva v Rade pre mimovládne organizácie, Teraz prichádza ich politický nátlak na zmenu samostatných území udržateľného rozvoja Banskej Bystrice a Zvolena na spoločné, lebo to tak chce Remišovej ministerstvo. Na poslednú chvíľu volajú po odbornej diskusii, ktorú doposiaľ neviedlo samotné ministerstvo s primátorom, aby mu jasne vysvetlilo, prečo nemôžu mať Bystrica a Zvolen samostatné územia UMR, hoci je to v súlade s platnou metodikou, ale mali by to zmeniť na spoločné územie, do ktorého ich tlačí Bratislava.

Legitímna záverečná otázka by mohla znieť, v mene koho a čoho idú spoločne BBA s bystrickými aktivistami proti primátorovi a oprávneným oficiálnym záujmom nášho mesta? Zaštiťujú sa odbornosťou a verejným záujmom, nerobia však v skutočnosti politiku? Je ich konanie v prospech obyvateľov mesta pod Urpínom alebo  nejakých záujmových či politických skupín? Z kuloárov komunálnej politiky prenikajú informácie, že ďalším terčom kritiky aktivistov majú byť okolnosti kandidatúry Banskej Bystrice na Európske hlavné mesto kultúry 2026. Uvidíme, čo sa z toho nakoniec vykľuje…

eurofondy