Najskôr priznanie omylu. Vždy, aj potom, keď som tam bol, som ostrov Maurícius priraďoval k Ázii. Omyl. Aj napriek tomu, že 70 percent krajiny vyznáva hinduizmus. Patrí k Afrike a tento neveľký ostrovný štát (58 x 47 km) má asi 1,3 milióna  obyvateľov.

Okrem hinduistov si tu spokojne žijú kresťania rôznych cirkví – podľa misionárov sú tu moslimovia, budhisti a najmä Číňania, jednoducho je tu kultúrna a náboženská zmes.

Nebol som tam dlho, len pár hodín. A fotku nemám žiadnu. Môj pracovník po stiahnutí záberov nevinne zažmurkal očami a pri vyprázdnenej karte fotoaparátu sa priznal, že všetko omylom zmazal. A bolo pred Vianocami. Tak som ho teda nezabil a nesedím teraz v base.

To, že idú Vianoce, bolo jasné všade. Palmy v mestách boli vyzdobené hviezdami a blikajúcimi žiarovkami, všade boli umelé vianočné stromčeky a typický vianočný tovar. Teda napríklad menšie žlté ananásy z ktorých kvapkala šťava. A krásne voňali. Kde si ja vezmem do lietadla niečo také?

Tak som kúpil druhú špecialitu. Nebol to pre filatelistov legendárny „Modrý maurícius“, ale pravý maurícijský rum vyrobený vedľa plantáží cukrovej trstiny. Ale, fotky nemám. Zasa mi neostáva nič iné, len si požičať z internetu. Pritom boli také zaujímavé….

Ale, aj návšteva jazera vo vnútrozemí, kde svojho boha Šivu ženy zdobili kvetmi. A tam sa rozprúdila debata, ktorá ma čosi naučila. Ženy úplne nadšene s nami hovorili aj o Vianociach a o narodení Ježiška. Viem, už som o tom raz písal, ale len okrajovo.

Áno, hinduistky sa chystali sláviť narodenie Ježiša. Takého pekného, hnedého. Lebo Ježiško bol pekný hnedý, ako ich krásne deti. Naše nesmelé námietky zmietli zo stola. Darmo sme upozorňovali na kríž, kde skonal beloch. Skonať mohol, ale narodilo sa krásne hnedé dieťatko. A basta!

A prečo nie? Ježiš bol podobnou Žid, ale severná Európa rada vidí modrookého plavovlasého krásavca, pre černochov bol čierny ako uhlie….Ktovie, ako ho berú napríklad čínski kresťania?

Ježiš nie je len súčasťou náboženskej dogmy, on je aj symbolom rodiny, ľudskej lásky. Jeho pozícia vo svete nie je len čisto náboženská. No a teraz sa zamotávam. Je to viera a nádej, ale aj mimo kresťanstva?

A čo ak je to tak, že všetci máme v sebe túžbu dostať sa k jednému cieľu, no vedie k nemu nekonečné množstvo ciest. Prečo by láska každého druhu mala byť obmedzovaná jedným myslením a jednou vierou?

Som kacír? Asi. Bude to však aj tým, že som burič a neverím v jediné správne pravdy. Máme tu takých a najmä jedného, čo verí len v jednu – svoju pravdu. A všetci vidíme, kam to vedie…