Nechcem do neho rýpať za každú cenu, ale on tak výrazne ovplyvňuje Slovensko, že nie je možné ho obchádzať.

V nedeľu som bol na Králikoch a na prvých fliačikoch technického snehu sa už hrali deti. Pri zavretej kolibe, pri neexistujúcich službách. Z Tatier som dostal pár fotiek zo zasnežovaných svahov. Vraj už okolo 5. decembra sa začne sezóna lyžovania.

Iste, je tu riziko počasia, ale to prehlušuje najmä riziko z premiéra. Tento nevyspytateľný človiečik už vyhlásil, že bez testovania žiadna lyžovačka nebude. A pritom psychologicky je jasné, že dôveryhodnosť antigénového testovania s každým opakovaním prudko klesá. Zvlášť potom, ako sú výsledky vyhodnocované.

Zdá sa, že najväčším odborníkom na covid sa, po premiérovi, stal pán Jarčuška. Človek, ktorému veľmi neverím. Už aj preto, že stojí na čele nadácie, ktorú podporuje farmaceutický priemysel. Pre mňa je to jednoducho lobista.

Paradoxne, samotnému očkovaniu dôverujem. Či už americkou alebo ruskou vakcínou. Všetci odborníci sa v tomto smere zhodujú. Alebo aspoň ľudia, ktorým verím ja. Je tam veľa nezodpovedaných otázok, ale tie sú v súvislosti s covidom úplne všade a vo všetkom.

Ako to vzájomne súvisí s cestovným ruchom? No predsa aby sa život upokojil s viac menej vrátil do normálnych koľají. Teda aby ani covid, ani premiér neboli strašiakom. Aby zbytočne neničili ľudí v lyžiarskych strediskách, hoteloch, reštauráciách či ďalších prevádzkach cestovného ruchu, ktorí chcú mať jasno, aké pravidlá hry budú platiť v decembri a po Novom roku, na čo sa majú pripraviť…

Otázka znie, dokedy vydrží náš cestovný ruch? Nebude na konci tohto trápenia už len zopár dominantných spoločností, prevažne zahraničných, ktoré budú majiteľmi Slovenska? Nezaniknú nám slovenskí malí podnikatelia? Neujdú kuchári a čašníci tam, kde sa štát o svojich ľudí lepšie postaral?

Už som sa stretol názorom: „No čo? Budeme sa chodiť lyžovať do Rakúska.“ Zatiaľ, ako viem, je zimná sezóna veľmi neistá v Taliansku. Tiež sú to len nejaké očakávania a nádeje.

Minister hospodárstva sa ako viacnásobný fackovací panák znechutene zbalil a šiel do Emirátov. Služobne za slnkom a teplom. Tí, čo na to majú, sa dosť hojne zberajú ako bociany do teplých krajín. Dúfajme, že späť nepriletia s radostnou udalosťou. Či, to je len Kollárova výsada…?

Taká, skoro až masová exotika, OMÁN, si nás stále drží bokom. Nemá zmysel lietať z Bratislavy do Hurghady, lieta sa so zahraničných letísk. Tak ako do iných destinácií v Afrike, do Ázie či Karibiku. Je to bieda.

Niekde nás nechcú, niekde nechceme zasa my ich. Navzájom sa podozrievame. A zatiaľ na Slovensku hrozí krach celého ekonomického odvetvia, ktoré nebude také ľahké postaviť znovu na nohy. Tým myslím aj cestovné kancelárie vyvážajúce turistov do zahraničia. Poskytujú služby našim ľuďom, dane i odvody platia nášmu štátu.

No a vráťme sa k očkovaniu. Áno, sme klamaní. Podsúvajú sa nám rôzne nehorázne lži, ale to svetielko v tme je asi skutočne v očkovaní. Medzi nami, aj Švédsko vraj výrazne sprísnilo opatrenia. Nepíšem to isto, lebo naozaj dôveryhodných informácií je strašne málo.

Zatiaľ čo iné nám zostáva. Len veriť, dúfať a nádejať sa. A čakať na lepšie časy. S vládou si musíme poradiť sami….