Poďme tam, kde je teplé more, kde sa dá krásne snívať, kde možno pri kávičke či pohári vína spriadať možné i nemožné, kde si možno čistiť dušu lenivosťou daného okamihu.
A už som zase doma. Ten zážitok ma ťahá za nohy do pekla. Možno je to aj v genetike. V mojich prapredkoch.
Viete o tom, že tam kde je dnes Turecko, bola kedysi silná a slávna Chetitská ríša? Obývaná národom Chetitov. Vraj to boli Indoeurópania a dokonca akýsi praslovania. Ich ríša trvala dlhšie ako naša história od Veľkej Moravy a predsa nakoniec upadla do zabudnutia. Od Zamarovského myslím som čítal, že ríša sa zadusila nie v bojoch s Egyptom či Perziou, ale vo vnútorných rozporoch, kde sa už každý vadil s každým.

A tak dnes je tam Turecko a predtým ešte, na pobreží, dlho Grécko či Rím. V mori je to samý ostrov. Ja som si pripravil pár ilustračných fotiek zo Santorini a Kréty. Konkrétne z Akrotiri a Knossosu. Sú aj iné miesta, napríklad Faistos, tiež z Kréty, ale to najdôležitejšie, čo odtiaľ ostalo, je aj tak v archeologickom múzeu v Herakalione. Tam som nešiel urobiť si fotku disku z Faistu, ale existuje. Jednoducho corona, veľa ľudí, ja som zodpovedný.
Písmo z Faistu dodnes nie je vylúštené,. Veď má pekných pár tisíc rokov. A čítal som, že chyba je veľká. Hľadajú sa egyptské korene, starogécke a ktovie aké ešte. Ale čo ak sú slovanské? Veď je to aj z čias Chetitov.

No neviem, ja to nevylúštim. V každom prípade viem, prečo je Knossos taký obľúbený. Lebo je vlastne sfalšovaný. A svet má podvody rád. Ponúkam aj fotku z miesta, kde ide o nezmenené pamiatky, ale tam chodí málo ľudí. Archeológ – amatér Evans dostal nápad a v Knossose čosi dobudoval. A tak je všetko oveľa krajšie, ako bolo pôvodne.
Ale bol som aj na Santorini, v meste vykopávanom z lávy, z Akrotiri. Ani tam, ani v Knossose nenájdete obraz bojovníka s mečom, vojny či zabíjanie. To bola akási čudná civilizácia. Prepojená. Samé delfíny, samá krása, radosť zo života. A vráťme sa ešte k disku z Faistu. Čo ak na tom slovanskom pôvode niečo je? Na mierumilovnosti i hašterivosti Chetitov.

Ďalej sa tejto téme nevenujem. Spolu snívajme, predstavujme si cestu od vzdialenej minulosti k dnešným zmachnateným hrobom i pyšným mramorovým pomníkom. Každý sám za seba. Bez prikazovania a hádania sa.
A ešte jedna moja sťažnosť. Knossos je do istej miery aj betónový. Tak ako sa na romantické ruiny patrí. Evans však vtedy objavil pod podlahovou aj zvyšky kanalizácie, prívodu vody a vykurovanie. A vtedy sa chválil, že v danej chvíli on ako jediný na Kréte vlastní splachovací záchod.
Predstavte si 15 eur vstupné a nedovolili mi ho použiť. A tí predtým, pred 3 500 rokmi mohli? Čo som ja horší?

https://www.facebook.com/1659465694/videos/pcb.10215757046153347/10215757044233299/
Autor: Ľubomír Motyčka , Foto: autor a ilustračné

















