Zvyčajne o tomto čase začínalo  všeobecné „sťahovania národa“, azda najväčšie  počas roka. Každý smeroval k hrobom svojich blízkych. Tohto roku zostanú cintoríny kvôli korone a pandemickým opatreniam prázdne.

Je trochu zvláštne, že vláda na zamedzenie stretávania sa väčšieho počtu ľudí  zakázala návštevy cintorínov, ale na druhej strane tých istých ľudí prinútila postaviť sa do dlhých radov pred odberné miesta na celoplošné testovanie. Žijeme čudnú dobu…

Halloween 

Je sviatok, ktorý sa slávi večer 31. októbra. Zaujímavý je predovšetkým pre deti oblečené v kostýmoch, ktoré navštevujú susedov a pýtajú sladkosti. Oslavuje sa hlavne v západnom svete, najmä v USA, Portoriku, Írsku, Spojenom kráľovstve,  Kanade v Austrálii a na Novom Zélande. Pôvod má v Írsku, ako pohanský sviatok. V poslednej dobe sa Halloween udomácňuje aj u nás na Slovensku ako spoločenská zábava.

Išlo o skratku z anglického Halloweenen (doslovný preklad: predvečer všetkých svätých).  Pôvodne to bol pohanský (keltský) sviatok Samhain – pohanský nový rok (koniec pohanského roka). Možno sa stretnúť aj s názvom predvečer sviatku všetkých mŕtvych, ktorý má magické pozadie.

Tradičnými znakmi Halloweenu sú špeciálne vyrezané tekvice, vo vnútri ktorých je sviečka, ale aj  čarodejnice, duchovia, netopiere, čierne mačky, metly, oheň, príšery, kostlivci a pod. Z farieb prevláda  červená, žltá, oranžová a čierna.

Pamiatka všetkých svätých a Dušičky

Na 1.novembra pripadá Pamiatka všetkých svätých. Spomienka na všetkých blízkych zosnulých, Pamiatku všetkých verných zosnulých, Sviatok zosnulých, Pamiatku zosnulých alebo ľudovo Dušičky (lat. In Commemoration omnium fidelium defunctorum) slávime  2.novembra. V rímskokatolíckej cirkvi je to deň liturgického roka, v ktorom sa modlíme za zomrelých.

Pamiatka zosnulých sa slávi od 10. storočia. V krajinách s kresťanskou tradíciou je zvykom počas tohto dňa či obdobia navštíviť cintorín a rodinný hrob, rozsvietiť na ňom sviečku a položiť kvety, čo má symbolizovať vieru vo večný život a demonštrovať presvedčenie, že život hrobom nekončí.

Prežime tohoročné obmedzené Dušičky v pokoji a úcte k našim blízkym mŕtvym, ale i k živým. Keď sa už nemôžeme nadchnúť trochou čarovnej krásy hrobových svetielok z banskobystrických cintorínov alebo iných miest posledného odpočinku našich blízkych, zapáľme si sviečku doma a spomínajme na nich vo svojich mysliach a srdciach, odkiaľ nikdy nevymiznú…

Pre všetkých, ktorí už nemôžu byť s nami

Na banskobystrickom cintoríne v Majeri našlo svoj večný odpočinok viac ako 1 300 vojakov – obetí prvej svetovej vojny. Spomienka na nich, podobne ako na všetkých, ktorí už nie sú medzi nami, intenzívnejšie ožíva práve počas tohto dušičkového obdobia.

Banskobystrický primátor Ján Nosko to vyjadril slovami:

„Pre každého z nás je realita dnešných dní bolestivá aj preto, že našich zosnulých si nemôžeme uctiť a pripomínať tak, ako by sme si priali. Som však presvedčený, že ani aktuálne obmedzenia nepremôžu silu láskavej spomienky, ktorú venujeme našim milovaným. V Banskej Bystrici sme za všetkých zapálili sviečku v Majeri a som si istý, že mnohí z vás ju zapálili aj doma.“

Aj takto sa dá spomínať na tých, čo už nie sú medzi nami, ale na nich nezabúdame…