Zástupcovia klubov najvyššej slovenskej hokejovej súťaže veria, že ešte dokážu zvrátiť hrozbu zákazu konania športových podujatí od 1. októbra. Na svojom utorkovom zasadnutí vo Zvolene sa dohodli, že budú intenzívne rokovať so štátnym tajomníkom Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu SR pre šport Ivanom Husárom, splnomocnencom vlády pre mládež a šport Karolom Kučerom a hlavným hygienikom SR Jánom Mikasom.

Rokovania bude viesť výkonnej riaditeľka Asociácie profesionálnych hokejových klubov (APHK) na Slovensku Aneta Büdi, ktorá chce spomínaných predstaviteľov presviedčať o zmene opatrení, aby sa mohol nový ročník Tipos extraligy začať v pôvodne stanovenom termíne 2. októbra 2020. Dostala na to mandát od všetkých zástupcov extraligových klubov, ktorí sú združení v APHK. Na utorňajšom brífingu uviedla:

 „Reálny dôvod na to, aby sa hokejové ligy nemohli začať nevidíme. Chápeme situáciu z pohľadu zdravotného, ale športový svet sa nemôže zastaviť. Pokúšame sa stotožniť s myšlienkou, že budeme zastavení na určitý čas, ale pevne verím, že po komunikácii s vládnymi činiteľmi sa obnovia súťaže aspoň bez divákov, s čím sme už stotožnení. Prioritou však bude dostať kompenzácie, pretože kluby za aktuálnych podmienok budú o mesiac na kolenách.“

Tipos extraliga sa nedá v súčasnosti odštartovať za podmienok testovania hráčov a všetkých aktérov na danom zápase prostredníctvom RT-PCR testov s negatívnym výsledkom nie starším ako 12 hodín. Myslí si to aj Büdi:

„To, že by sme sa ráno otestovali a večer hrali, je nereálne. Laboratória v súčasnosti nie sú pripravené, aby nám poskytli výsledok v priebehu dňa. Uvidíme aká bude situácia s novým typom testov, či už sú certifikované a dostupné . To by sme azda vedeli zvládnuť, ak by nám bolo umožnené využívať tento typ testu.“

Aneta Büdi

APHK ide hľadať možnosti ako nastaviť nový súťažný kalendár nastávajúcej sezóny 2020/2021. Spolieha sa ešte na stredajšie rokovanie vlády, kde by sa malo ujasniť, či budú môcť prebiehať aspoň tréningy mužstiev, respektíve či sa neprehodnotia podmienky na usporiadanie športového podujatia.

„Nechceme, aby hráči prišli o svoju prácu a aby ľudia prišli o možnosť pozrieť sa na svojich obľúbených hokejistov aspoň prostredníctvom televíznych obrazoviek. Pokiaľ sa nebude hrať, tak sa to týka všetkých mládežníckych kategórií. Neviem, či si toto chce niekto zobrať na svoje tričko, že sa absolútne nebude športovať na Slovensku. Všade na okolí sa športuje a my sa na to budeme iba pozerať,“

– kladie otázky predseda predstavenstva APHK Miroslav Kováčik, ktorý je zároveň prezidentom HK Nitra, pričom vysvetľuje aj nedávne protesty hokejistov, keď pred začiatkami stretnutí tridsať sekúnd búchali hokejkami o ľad:

„My sme nikdy nehovorili o obmedzovaní počtu divákov na štadiónoch. Protestmi sme chceli upozorniť na fakt, že pokiaľ budú diváci obmedzovaní v určitom množstve z hľadiska návštevnosti na zápasoch, tak požadujeme kompenzácie. Nechceme viesť polemiky koľko ľudí a či vôbec majú byť pustení na štadióny, ale poukazujeme na to, že ak má prísť do hľadiska len 50 percent divákov alebo ešte menej, tak klub nedokáže zabezpečiť výplaty hráčom. Požadujeme preto kompenzácie zo strany štátu.“

Miroslav Kováčik

Predstavitelia HC Košice už na jar presadzovali, aby sa najvyššia hokejová súťaž na Slovensku začala hrať až v decembri 2020. Z návrhu napokon ustúpili, odštartovali tréningový proces, vyriešili aj komplikovanú finančnú situáciu. Nové nariadenie Ústredného krízového štábu im však dáva s odstupom času za pravdu. Riaditeľ marketingu a PR HC Košice Stanislav Mucha hovorí:

„My sme situáciu analyzovali aj po dlhých rozhovoroch a kontaktoch s ľuďmi zo zahraničných líg. Odhad, aby sa začalo v decembri, nebol pánom prezidentom košického klubu Júliusom Langom povedaný len tak ako sa povie z brucha. Snažili sme sa termín začatia súťaže stanoviť odborne. Bohužiaľ napokon prišlo na náš odhad. Ak sa bude liga odkladať, tak asi to bude na obdobie dlhšie než iba jeden mesiac.“

Nové opatrenia Ústredného krízového štábu Slovenskej republiky o zákaze usporiadania hromadných športových podujatí vníma v kontexte mládežníckeho hokeja predseda predstavenstva HKM Zvolen Dušan Mráz:

„Je to koniec hokeja, športu. V každom klube je zo 300 detí. Ak mládež nebude môcť súťažne hrať, tak koho pošleme v decembri na majstrovstvách sveta do 20 rokov, ktoré sa budú hrať v bubline? Aj mladí hráči predsa musia hrať, nemôžu tam ísť bez toho, aby hrali. To je koniec reprezentácie Slovenska, ja si to neviem ani predstaviť.“

Prezident HC ´05 Banská Bystrica Juraj Koval pôsobí v právnickej oblasti, vidí teda aj inú rovinu zákazu organizovania hromadných športových podujatí:

„Je to protizákonné a protiústavné rozhodnutie. Keď bol vyhlásený v marci núdzový stav a ukončili sme ako prvá krajina súťaže, bolo to normálne, nasledovali nás postupne ďalšie krajiny, prakticky celý svet. Dnes je však situácia diametrálne odlišná. Epidemiologická situácia v okolitých krajinách je horšia, avšak ligy sa tam začali hrať. Štáty pochopili, že ak by zastavili šport, dôjde k poklesu športovej úrovne o viac tried a môže vypadnúť jedna celá generácia. My chápeme obmedzenia o počte divákov, no nevidíme žiadny racionálny dôvod, aby sa športové podujatia vôbec neuskutočnili.“

Juraj Koval a Michal Handzuš

K aktuálnej vzniknutej situácii sa v podobnom duchu vyjadrili v dopoludňajších hodinách na tlačovej konferencii na zimnom štadióne pod Urpínom pri predstavovaní nového mládežníckeho projektu aj naše hokejové legendy, ktoré vyrastali v Banskej Bystrici. Trojnásobný medailista z majstrovstiev sveta a držiteľ Stanley Cup-u Michal Handzuš v tejto súvislosti povedal:

„Očakával som, že môže nastať najhoršie a bude zakázaný prístup divákov, no hrať sa bude. Ťažko povedať, čo bude teraz nasledovať. Chápem, že zdravie je prvoradé a treba chrániť ľudí, no práve šport je nástroj na budovanie imunity. Treba na to myslieť. Nechávam to na odborníkov. Avšak jedna vec je spraviť opatrenia, no druhá je myslieť na kompenzácie, aby šport nezomrel. Obávam sa, že kompenzácie nie sú pripravené a sú iba v rečiach. V iných štátoch, napríklad aj v Česku, už kompenzácie fungujú a ak tie neprídu, tak šport zomrie. Šport je ideálny nástroj na získavanie životných zručností a aj na to, aby sme mali zdravú spoločnosť. Ak šport zomrie, tak ako spoločnosť budeme mať problém.“

Sklamanie zo zrušenia športových zápasov neskrýva ani Dárius Rusnák, ktorý hokejovo vyrastal v Banskej Bystrici. Ten uviedol:

„Ja som totálne sklamaný z toho, že sa nemôže od prvého októbra hrať a možno ani trénovať. Mrzí ma to najmä pre mládež. Je to situácia ako keby sme už chceli pochovať hokej. Mladým chlapcom bránime, aby športovali a aby z nich vznikli veľké talenty a v budúcnosti robili dobré meno Slovensku.“