Ani nie na bystrickom moste, ale na gauči. Spomenul som si na Malajziu. Na krajinu, ktorá svetu v posledných rokoch dala dosť teroristov, čo ma tak trochu prekvapilo.

Malajziu som poznal ako priateľskú krajinu, ktorá rešpektovala rôzne názory i náboženstvá. Je to krajina moslimská, ale osobne som na rukách podvihol krehkú budhistku v hoteli na ostrove Langkawi, keď nevedela v hotelovej izbe dočiahnuť na vypínač. Taká bola maličká.
To bol zážitok. Všetci ma od prvej chvíle upozorňovali, aby som nenechával otvorené dvere na terasu. Prečo? Nabehajú mi dnu opice a budú to musieť upratovať. Z tohto ostrova som vybral fotku z krokodílej farmy. Nuž čo, buďme liberáli. Nech sa ten chlap bozkáva s kým chce.

Bol februar a ja nezabudnem na raňajky v záhrade plnej kvetov pri pohľade na čajovníky. Krásne, plne romantiky. Nechápem, prečo musia byť čajovniky v kopcoch.
Na ostrove Pangkor Laut robil nadšený Škót. Pochvaľoval si, že žije na bezpečnom mieste, kde mu nehrozia žiadne kliešte. Ukázal mi bungalov na strome aj s výťahom. Inak, perfektne vybavený, v korune tropického stromu.

Nič nehrozí. Ráno si na terase môžete nájsť napríklad hada, ale veľkých, štvormetrových už dávajú preč. A jedovaté tam vraj nie sú.
Je to krásna krajina. Opice kradnú golfové loptičky a na čínskom trhu dostanete kúpiť aj odratého potkana. Sprievodkyňa mi to nedovolila fotiť. Vraj by som tým odrádzal turistov.
Zato ma v Kuala Lumpur, hlavnom meste Malajzie, zobrala do čínskej štvrti na kačicu. Na hanbu sveta som jedol s príborom. Všetci okolo jedli s paličkami. Vyzeral som veľmi čudne.

Chcel som aj nakupovať. Napríklad, nádherný hodváb. Alebo a to je lepšie, pravé hodinky Rolex. Čínsky obchodník prisahal, že sú pravé. A iba po 10 dolárov. No, ako niečo také vnukom nekúpiť. Nech všetci vidia, čo nosí starký zo sveta.
Ale, fotka dvojičiek stojí za to. A bol som aj dnu. Z Malajzie mám ešte jednu spomienku. Na štipľavú miestnu stravu. Viete, aký som bol rád, keď som natrafil na McDonald’s ? Kuracie krídelká a hranolky. Mňam. Konečne niečo našské.
Manželke som dal na večeru pripraviť na pláži stôl. Odfotil som jej ho a doma ukázal…

Autor: Ľubomír Motyčka, Foto: autor a ilustračné


















