Nebojte sa, zdanlivo síce začnem s politikou, ale iba preto, aby som sa odrazil k cestovaniu. Pre niekoho azda trochu čudné, ale napokon sami pochopíte, prečo takto.

Už dva týždne ma nič nezdvihlo z postele, naposledy minister obrany a teraz sa dvíham sám. Stále nevládzem, ale už bolo vari dosť. Nepreležím predsa kvôli herpesu celé leto. Ale pravdupovediac netušil som, že to môže byť až také mordovisko.

Morské akvárium

A napíšem vôbec niečo zrozumiteľné? Titulok je náročný. Tak poďme do toho. Viete, keď je človeku zle, spokojne zaspí pri televíznych novinách a zistí, že mu nechýbajú. Prehodí sa na druhý bok, keď hovorí premiér a opäť normálne zaspí. Veď aj tak nik nevie o čom je reč. Občas si zapne Facebook a len sem tam niečo lajkne.

Čo mňa s mojim herpesom po tom, že do funkcie Kollára ustanovil Boh, že si vo vládnej koalícii ako idioti prehadzujú, kto je väčší podvodník? No ale predsa, jeden nápad ma inšpiroval.

Korfu

Neviem, či to bol z premiérovej strany pokus hrať sa na idiota, ale rada cestovkám, aby si prenajali opustený grécky ostrov a tam vozili dovolenkárov, bola priam excelentná. On ten ostrov dokonca pomenoval.

Korfu síce nie je osamelá zem, ale inak to hodnotím od Matoviča ako celkom zaujímavý nápad. Skoro taký, ako celý národ držať v karanténe. Pripraviť pre nás úplne osamelý a oplotený ostrov, kde má človek pocit bezpečia a istoty ako v nejakom ústave.

Hľa, ako sa mi darí dostať sa od Matoviča cez karanténu až po lepru. A už som našiel aj vhodný grécky ostrov ležiaci pri severovýchodnom brehu Kréty – Spinalonga. Je len kúsok od pobrežia s hotelmi a predsa tam počas vojny nikto cudzí nepriplával. Ani Nemci si to neskontrolovali.

Spinalonga

Od roku 1903 tam totiž vozili nevyliečiteľne chorých na lepru. To boli skúsenosti s karanténou. Ostrov nesmel nikto opustiť a ľudia pomaly umierali. Ibaže, choroba sa chytala aj učiteľov, aj právnikov.

A tak sa život na ostrove postupne kultivoval. Nechýbali protesty a zlepšovala sa liečba. A na ostrove žila aj láska. Po objave antibiotík, ktoré zaberali, sa dokonca niektorí vyliečení pacienti nechceli odtiaľ odsťahovať. Úplne posledný, kto odišiel, bol kňaz.

A prečo bola taká krutá karanténa? Niektoré podoby lepry boli veľmi nepríjemné, iné pomalé. Hlavný bol strach. A to aj napriek tomu, že nákazlivosť choroby neprekračovala ani percento a boli rodiny, v ktorých chorí žili celý život a nikoho nenakazili.

S leprou, najmä v Indii a v niektorých oblastiach Afriky, žije okolo 10 miliónov ľudí. A posledná podobná karanténna stanica v Európe zanikla po roku 1960 v Rumunsku.

Lasithy pri Heraklione

Dnes z toho Kréťania urobili miesto výletov. Ale nepáčilo sa mi tam. Pripadalo mi to byť smutné a ponuré. Radšej pri Heraklione odporúčam fascinujúcu planinu Lasithy s veternými mlynmi, Knossos alebo nádherné morské akvárium.

P.S. Nerozvíjajte ďalej možnosť zriadiť karanténnu stanicu pre Slovákov na nejakom ostrove. Čo ak sa myšlienka v nejakej hlave uchytí. Potom ju stačí už len doplniť o potrebu vybudovať nové Slovensko metódou, ako Rím prebudoval cisár Nero…

Knossos