Niekedy som tvrdohlavý ako baran. Nepozriem sa do papierových spomienok, ani len na svoju webovú stránku www.cestovatel.eu, kde mám vyše 2 000 reportáží a blogov, pričom sa spolieham len na vlastnú pamäť. No a tá niekedy sklame, ako pri Cypre, potom opravujem..
V tvrdohlavosti však pokračujem. Iste, fakty som si už pozrel, ale bude to trochu iné Chorvátsko. Bez mora. A my tam ideme predsa kvôli moru.
Z malej botanickej záhrady na svahoch Biokova boli krásne morské výhľady. Aj som ich fotil. Ale nie, teraz si všimnime len botanickú záhradu. Veď aj to je niečo krásne a zaujímavé. A je to len kúsok od Tučepi.

A čo poviete na výlet? Popri všetkých krásnych letoviskách Makarskej riviéry, popri Bačinských jazerách, kde podávajú ako špecialitu žabie stehienka, až po ústie Neretvy. Tvorí veľkú deltu, niekedy ju porovnávajú aj s deltou Nílu.
192 km štvorcových, to nie je maličkosť. Samé kanály, jazierka a mŕtve ramená. Pýtal som sa, či sa tam dá len tak ísť aj cudziemu. Odpoveď bola lakonická. Dá, ale iba raz. Lebo cudzinec tam zablúdi a už sa nevráti.

Pred asi 40 rokmi som ešte videl gazdinú ako šla okopávať nejakú zeleninu na trupici, úzkom člne, s ktorým sa tu dobre manipuluje. Teraz už nie, všade hučia malé lodné motory. Ale, zážitok je to aj teraz úžasný.
Toho vtáctva, všade sa vyhadzujú ryby. Miestnou špecialitou sú úhory. Polia zavlažované Neretvou dávajú dve i tri úrody ročne. V novembri robia aj zahraničné cestovky zájazdy na zber mandarínok. Sú to každý rok desiatky ton. Požehnaný kraj.

Pri Metkoviči je hraničný priechod do Bosny a Hercegoviny. Odtiaľ je iba na skok do pútnického Medzugoria alebo do starobylého Mostaru.
No ešte predtým, na chorvátskej strane, je dedina Vid. A v nej sa vraj pár rokov viedli spory. Kopať či nekopať? Stál tam totiž kozí chliev jedného zanovitého gazdu.

Dnes je tam, na mieste niekdajšieho antického chrámu, krásne múzeum sôch niekdajšej Narony. Významné mesto provincie Dalmacia si bol pozrieť aj Gaius Julius Ceasar. Za byzantských čias tu sídlil biskup a potom piráti.
Našimi turistami toto nie sú veľmi navštevované miesta. Ja viem, chýba more. Ale ja som už taký. Vždy idem hlavou proti múru…

Autor: Ľubomír Motyčka, Foto: autor a ilustračné

















