Silnou témou sú neoficiálne cestovky, ktoré sa chvália najnižšími cenami. A slovami. Vidíte, ako vás tí druhí okrádajú? Nemajú poistenie, neplatia DPH, všetko je načierno. A ich zástupcovia potom radia ako robiť cestovný ruch. A vláda podvodníkov počúva. Veď sú si blízki.

Ale dosť politizovania. Pozrime sa na Cyprus. Zatiaľ len na ten, čo je v EÚ, aj keď sa lietalo už aj do tureckej časti ostrova. Do nových komplexov. Čo nie je v EÚ, to je fuj. Aspoň zatiaľ.

Cyprus je krásny ostrov. Nechcem opakovať legendy. Budem ho zase opisovať mojimi očami. Na letisku som asi videl jedného niekdajšieho premiéra. Ja som bol robiť reportáže a fotiť, on si bol skôr pozrieť svoje peniažky.

No viete tam, kde si ich dávajú tí, ktorí neplatia dane, ale mudrujú, ako to má v štáte vyzerať. Akoby hovorili: „Však kradnite aj vy, kto vám bráni?“ Pozor, nemyslím na súčasnú vládu. To mi len tak napadlo.

Strediská cestovného ruchu na Cypre sú veľmi kvalitné a bohaté na služby. Však je tento ostrov aj drahší ako napríklad jeho severná časť.

Čo ma zaujalo? Aj história, aj stará architektúra, aj more, ale napríklad aj Slováci. Na Cypre to vymysleli dobre. Umožnili mnohým hotelovým akadémiám, aby u nich praxovali naši študenti. A tí najšikovnejší ostali tam. Takže Slovákov je tu dosť. Zišli by sa síce aj doma, ale my sme takí solidárni…

Aj Cyperčania sú solidárni. Najmä v tej chudobnejšej severnej časti. Radi by sa znovu spojili s tou gréckou, ktorá je v EÚ. Ale Gréci hovoria nie. Ostrov Cyprus získal nezávislosť v roku 1960 po vyčerpávajúcom rokovaní medzi Spojeným kráľovstvom ako koloniálnou mocou a Gréckom a Tureckom, materskými krajinami dvoch odlišných kultúr žijúcich na Cypre. 

V roku 1974 vyhlásil svoju nezávislosť sever a tureckí Cyperčania tu vyhlásili samostatný štát. Cyprus je rozdelený na dve časti hranicou – tzv. demilitaripvaným pásmom pod dohľadom OSN. Na juhu je Cyperská republika s hlavným mestom Nikózia a na severe Severocyperská turecká republika, ktorú uznáva iba Turecko. Grécka časť hlavného mesta zaberá západnú, južnú a východnú časť Nikózie, turecká severná časť metropoly je hlavným mestom Severocyperskej tureckej republiky.  Rozdelený ostrov i hlavné mesto.

Je zaujímavé túto hranicu vidieť. Upadajúcu, no archeologicky príťažlivú. Predstavte si hostí, ktorí museli po rozdelení okamžite odísť a v hoteloch všetko nechali. A s ničím sa tu nehýbe.

Teraz myslím aj na nešťastníkov, ktorí tam boli na rekreácii ROH.  To bol stres. A kto sa tam rekreoval? To sa vraj žrebovalo. Vážne. Jeden súdruh si vyžreboval rekreáciu raz na Cypre, potom v Taliansku a v najhoršom prípade aspoň na Kryme. To bola náhoda však?

A teraz je to atrakcia. Z jednej časti sa dá voľne prejsť do druhej a opačne. Zábavné, ale funguje to. Ja som si zašiel z „tureckej“ Nikózie raz na kávu do EÚ – teda  „gréckej“ Nikózie. Do záchodov sa šlo cez kuchyňu s ázijským personálom, ktorý práve robil grécke špeciality.

Nuž čo, pri mori je všetko pokojnejšie a predpisy sa neberú veľmi vážne. Akurát neradím ísť z EÚ Nikózie do tureckej časti diabetikom. Tá zmrzlina a tie zákusky! Cukor ich  rozhádže na niekoľko dní…