V poslednej dobe bolo na úrovni kraja i nášho mesta  rušno v súvislosti s verejnou  dopravou, ktorú sú samosprávy zo zákona povinné zabezpečiť na svojom území pre občanov. Januárovú víkendovú krízu so zastavenou autobusovou dopravou v deviatich okresoch BBSK napokon zažehnali primátori a starostovia dotknutých miest a obcí.   

BBSK aj mesto Banská Bystrica majú uzatvorené zmluvy so SAD Zvolen (kraj má zmluvu aj aj so SAD Lučenec) na zabezpečenie verejnej autobusovej dopravy resp. MHD (trolejbusovú dopravu zabezpečuje Dopravný podnik mesta) formou dodatkov k pôvodným dlhodobým zmluvám.  Ešte pred ukončením ich platnosti by mali pripraviť medzinárodné tendre na výber nového dodávateľa tejto dopravnej služby.

Obidve samosprávy, tak ako drvivá väčšina ostatných krajov a miest, v minulosti v súlade s Nariadením EÚ 1370/2007 uzatvorili s dopravcami dlhodobé desaťročné zmluvy o výkonoch vo verejnom záujme, ktoré dodatkami ešte mohli predĺžiť max. o polovicu pôvodnej doby, ak dopravcovia investovali  do svojej technickej základne (napr. obnovili vozový park).

Kým mesto počas fakticky štvorročného predĺženia zmluvy dodatkom využíva tento časový priestor na prípravu a zorganizovanie medzinárodného transparentného tendra na dopravcu verejnej autobusovej a trolejbusovej dopravy v rámci MHD a tiež na zhromaždenie všetkých dát vrátane strategických dokumentov potrebných pre takúto súťaž, kraj sa súdi s dopravcami o neplatnosť päťročných dodatkov k pôvodným zmluvám uzatvorených v roku 2017.

Kým mesto investuje desaťtisíce eur do prípravy odborných materiálov a podmienok k vypísaniu európskeho tendra, kraj si za státisíce eur z verejného rozpočtu platí bratislavských právnikov na vedenie súdneho sporu s dopravcami, ktorý sa ešte bude vliecť dlhšiu dobu. Nehovoriac o tom, že narušením vzájomných vzťahov kraja so SADkami ustrnul rozvoj integrovanej dopravy, ktorá sa bez spolupráce s dopravcami prakticky neuvedie do života.

Kým mesto robí všetko preto, aby k 1. januáru 2021 bola zabezpečená verejná doprava v plnom rozsahu vysúťaženým dopravcom, kraj  s prípravou mešká a zvyšuje tak riziko, že do ukončenia zmluvného vzťahu so súčasnými dopravcami nemusí stihnúť v medzinárodnom tendri vybrať nového dopravcu.

Presne to sa stalo v Žilinskom samosprávnom kraji, ktorý mohol podpísať dodatok k zmluve o výkonoch vo verejnom záujme s miestnymi SADkami a vytvoriť si tak priestor na prípravu medzinárodného tendra.  Županka Jurinová však išla rovno cestou vypísania verejnej súťaže. Tá však skončila neúspešne, preto musela na poslednú chvíľu podpísať dvojročný kontrakt so súčasnými dopravcami, ibaže za omnoho nevýhodnejších podmienok, ako tomu bolo doteraz.

Bez toho, aby sme sa teraz zaoberali právnymi aspektmi toho, prečo mesto nevyvolalo s rovnakým dopravcom v tej istej veci podobný spor, ako to urobilo BBSK, ale využijúc dodatky  k zmluve postupovalo pragmaticky smerom k medzinárodnému tendru, skúsme sa pozrieť na tento problém zdravým sedliackym rozumom.

Ak máte zmluvného dopravcu, ktorý pre vás zabezpečuje verejnú dopravu na zodpovedajúcej úrovni s novými ekologickými autobusmi či trolejbusmi a s prijateľnými cenami,  teda doprava funguje, prečo by som mal s ním predčasne rušiť zmluvný vzťah?  Obzvlášť keď nikto doposiaľ právoplatne nerozhodol o tom, že dodatky k pôvodným zmluvám s dopravcami sú nezákonné, iba si to zatiaľ myslí BBSK (voči prvostupňovému rozhodnutiu súdu sa odvolal zvolenský dopravca).

Predsa pokiaľ európska legislatíva umožňuje aj dodatkami pokračovať v tomto zmluvnom vzťahu až do doby, keď bude samospráva pripravená urobiť medzinárodný tender na výber nového dopravcu, načo ísť s tým súčasným do súdneho sporu, ktorý v dohľadnej dobe beztak nič nevyrieši, iba vyvolá ďalšie napätie?  

A ruku na srdce. Územia krajov či miest na Slovensku sú z hľadiska Európskej únie tak malé trhové priestory, v ktorých už roky pôsobia slovenskí dopravcovia, iba ťažko sa dá predpokladať, že by ich so stovkami nových autobusov či trolejbusov a vlastných zamestnancov (pokiaľ ich nezoberie slovenským dopravcom) z tohto územia len tak vytlačila nejaká nadnárodná  zahraničná spoločnosť, keď sú s ich službami spokojní aj cestujúci jazdiaci za prijateľné ceny. Ale všetko je možné.

Asi by sme si mali viac vážiť domáce firmy zamestnávajúce obyvateľov nášho kraja či mesta ktoré dokážu v súčasnej konkurencii na trhu robiť svoju prácu kvalitne a zodpovedne.

V tejto súvislosti sa natíska otázka, prečo majú niektorí verejní činitelia snahu narúšať veci, ktoré sú bezproblémové a ľuďom vyhovujú, hoci by mali prednostne riešiť to, čo nefunguje?

A možno je to len o tom, či sa predsudkami nezaťažený župan alebo primátor chce a dokáže dohodnúť so svojím dlhoročným zmluvným partnerom na obojstranne výhodných podmienkach vzájomnej spolupráce. Čas ukáže, kde je pravda…