Tak a je to. Bez ohľadu na to, či talianska mafia mala alebo nemala prepojenie až do vlády, Fico sa stal predsedom parlamentu. Aj napriek tomu, že vládna koalícia pôvodne presadzovala iného kandidáta, je to on.

Šok! Ak niekto po tomto nečakanom politickom obrate očakával ľudí v uliciach, musel zostať sklamaný. V demokracii však vládne krízy prinášajú aj takéto prekvapenia. Zdá sa, že veľkonočné sviatky a jasná parlamentná väčšina oproti opozícii urobili svoje. Expremiér a nový predseda parlamentu z koalície sú na koni.

Otázkou zostáva, či a ako dlho toto vládne zoskupenie vydrží pri moci, lebo doba je vratká. Mnohí ešte nezabudli na minulé prešľapy niektorých koaličných politikov, ale opozícia nepresvedčila väčšinu občanov, že dokáže vládnuť lepšie. Fico vystupuje ako populista a je proti migrantom, čo zaberá.

Europarlament prijal túto správu v pokoji, hoci inokedy by v podobnej situácii vyštartovala kontrolná skupina europoslancov, či v danej krajine nie je náhodou ohrozená demokracia. Asi platí, že iný kraj iný mrav. Čo je dovolené jednému, u druhého je problém alebo košeľa bližšia ako kabát.  Európa sa delí a proti Robertovi Ficovi nepôjde.

Apropó aby nevznikli pochybnosti o kom a o čom hovoríme. Bolo by načim prezradiť, že Roberto Fico sa stal predsedom talianskeho parlamentu ako kandidát „protisystémového“ Hnutia piatich hviezd (M5S) po nedávnych voľbách.

Na tento post  koalícia pôvodne navrhovala blízkeho spolupracovníka kontroverzného expremiéra Silvia Berlusconiho z hnutia Forza Italia, tiež súdne trestaného, ale napokon sa predsedom parlamentu stal Roberto Fico.

Podobnosť s bývalým slovenským premiérom je naozaj čisto náhodná, hoci nemožno vylúčiť že niektorí „investigatívci“ budú hľadať nejaké prepojenia na taliansku mafiu, čo sa na Slovensku stalo obľúbenou témou viacerých médií či námestí. Dokonca kdesi zaznelo, že ten Roberto má niečo z nášho Fica i Kaliňáka…

Napokon aj nový slovenský premiér Peter Pellegrini má talianske priezvisko, takže otvára sa priestor na pátranie, či sa na neho nenájde niečo aj z talianskej strany. Vlastne všetci vo vláde sú dnes podozriví. Veď čo keby bolo na klebetách aspoň zrnko pravdy, to by bola trefa!

Nedá sa vylúčiť, že podozrenie zo stykov s talianskou mafiou môže padnúť aj na autora tohto fejtónu, keďže jeho dcéra robí v Banskej Bystrici u Talianov úspešne podnikajúcich v agrorezorte na strednom Slovensku aj vďaka eurofondom…

Čo už, na Slovensku je to dnes tak. Pečiatku na čelo „neslušný“ dostane každý, kto nejde so „slušnými“ v hlavnom prúde, nedajbože sa verejne postaví proti prúdu. Ale tak či onak, na Talianov nemáme. Oni majú už roky skutočnú mafiu, vraždy za bieleho dňa nie sú žiadnou výnimkou, vlády sa tam striedajú ako na bežiacom páse, korupcia nezmizla a ľudia pokojne volia aj súdne trestaných politikov.  

Preto nikoho neprekvapí, že po rokoch sa vracia štvornásobný taliansky premiér Silvio Berlusconi, bodrý aj so sedemdesiatkou na krku. Okrem typickej talianskej výrečnosti sa stal známym aj svojimi sexuálnymi škandálmi či početnými vyšetrovaniami. V roku 2013 bol odsúdený za daňové podvody, aj so zákazom na dobu určitú vykonávať verejné funkcie. Talianom ani toto neprekážalo ho znova voliť a de facto opäť zvoliť do čela krajiny. Viete si toto predstaviť na Slovensku?  

Asi sme iní ako Taliani, čo je možno dobre. Z krajín sme rôznych a svoje problémy si riešime po svojom, všetko v rámci ústavy. Napokon taká je demokracia v krajinách Európskej únie roku Pána 2018…