S blížiacim sa termínom odovzdávania kandidátok na predsedu BBSK a poslancov krajského zastupiteľstva rastie nervozita v táboroch najvážnejších ašpirantov na županský stolec.

Stále sa čaká, či do tohto súboja zasiahne aj súčasný bystrický župan Marian Kotleba.  Rozhodnutie si necháva na poslednú chvíľu a naťahuje nielen svojich súperov, ale aj prívržencov. Pravdupovediac nemá to jednoduché. Robí politiku na celom Slovensku, ale doma v kraji nie je prorokom. Ocitol sa na rázcestí.

Kým pred štyrmi rokmi mohol Kotleba v regionálnych voľbách len získať, čo sa mu napokon aj podarilo a naštartovalo jeho ĽSNS do slovenského parlamentu, teraz môže veľa stratiť. Po štyroch rokoch svojho neštandardného vedenia Banskobystrického samosprávneho kraja do izolácie sa ocitá v úplne inej situácii ako koncom roka 2013, keď prekvapujúco zvíťazil v druhom kole.

V jednokolovej voľbe sa ide rovno do finále a snaha poraziť Kotlebu vedie jeho najvážnejších súperov k dohode na jednom silnom kandidátovi, ktorý by dokázal zjednotením voličských hlasov zvíťaziť. Doterajšie prieskumy verejnej mienky ukazujú, že keby sa dohodli aspoň traja (Lunter, Klus a Mičev), tak aj pri určitej strate voličov z ich táborov Kotleba jasne prehrá, pretože jeho voličský potenciál je predsa len obmedzený.

Dokonca posledný augustový prieskum agentúry Focus potvrdil, že súčasného župana by aj pri aktuálnom počte kandidátov tesne porazil Ján Lunter. Treba to síce brať s rezervou, ale prvýkrát došlo k prekročeniu psychologickej bariéry o údajnej neporaziteľnosti Kotlebu v našom kraji.

V tejto situácii si musí predseda ĽSNS poriadne rozmyslieť, čo urobí. Kandidovať a riskovať prehru, ktorá je dnes bližšie, ako kedykoľvek predtým? Nielenže by prišiel o kraj a jeho ľudia o fleky na krajskom úrade, ale s domácou prehrou by sa mu omnoho horšie kandidovalo do NR SR, lebo by chtiac – nechtiac stratil politickú silu.

Má dobrý dôvod aj nekandidovať. V takom prípade by síce tiež stratil kraj a jeho ľudia prácu v ňom, ale by neprehral a na národnej úrovni by si mohol zachovať svoju politickú silu do najbližších parlamentných či iných volieb. Ale je to len a len jeho osobný problém, ktorý si musí vyriešiť sám.

Na druhej strane sa do predvolebného laufu dostal Ján Lunter. Ľudia poznajú jeho životný príbeh aj rodinnú firmu, ktorú teraz riadia jeho synovia. Na rozdiel od Mičeva, ktorý vyšiel s ťažkopádnou protifašistickou kampaňou s prečiarknutými hákovými krížmi a nepochopiteľného spochybňovania volebných prieskumov agentúry Focus zo strany Klusa, Lunter so svojím tímom robí celoplošnú pozitívnu kampaň, ktorou ako sa zdá presvedčuje najviac voličov zmeny.

S majstrovským ťahom na politickej šachovnici vyšiel Smer, ktorý ešte pred uzavretím kandidátok dal svoju stranícku podporu práve Lunterovi a ten ju prijal. Pritom Peter Pellegrini len splnil svoj verejný prísľub za najsilnejšiu vládnu stranu, ktorá v našom kraji nebude mať svojho kandidáta a podporí najsilnejšieho protikandidáta Kotlebu. Rovnako sa zachoval aj Ján Lunter, ktorý ako nezávislý kandidát jasne deklaroval, že prijme politickú podporu akejkoľvek demokratickej strany bez podmienok.

Aj keď tento pragmatický krok mohol vyraziť niektorým pravicovým voličom a hlavne ostatným kandidátom očakávajúcim možné vzájomné dohody až v septembri dych, politická situácia v kraji sa vyjasňuje. Dá sa predpokladať, že okrem Smeru sa k Lunterovi priklonia aj ďalšie politické strany, vrátane zvyšných dvoch vládnych, čo už Most – Híd aj urobil.

Pravicová opozícia, ktorá podporuje Klusa, si to môže rozmyslieť v septembri, keď sa bude vyhodnocovať memorandum podpísané ich kandidátom a Mičevom o vzdaní sa v prospech kandidáta s najväčšími preferenciami, k čomu sa aj bez memoranda hlási Lunter. Nič z toho sa nestane len vtedy, keď Kotleba nepodá svoju kandidátku.

 V každom prípade treba povedať, že politické ľady pred novembrovými voľbami nového župana v našom kraji, na ktoré sa budú upierať  zraky celého Slovenska i zo zahraničia, sa konečne pohli. Či správnym smerom, sa dozvieme po 5. septembri. Zdá sa, že už vidno svetlo v tuneli…