Lesy mesta Banská Bystrica – História a súčasnosť, tak sa volá nová publikácia, ktorú vydáva manažment Mestských lesov, s. r. o. Banská Bystrica o histórii a súčasnosti podniku.

Slávnostná prezentácia publikácie je pripravená na stredu 16. decembra 2009 o 14. hodine v kinosále Pamätníka SNP v Banskej Bystrici. Autorský kolektív publikácie tvoria renomovaní autori z odboru archeológie, histórie lesníctva, geológie, fauny, flóry, ekonomiky lesníctva a lesníckej prevádzky: Ing. Eduard Apfel, Ing. Jozef Bacúr, Ing. Jaroslav Bacúr, Ing. Mária Boďová, Ing. Július Burkovský, Ing. Boris Demovič, Ing. Anna Ivanová, RNDr. Juraj Galvánek, Ing. Jozef Jankov, Ing. Marián Jasík, PhDr. Marta Mácelová, Ing. Blažej Možucha, Ing. Milan Lichý, RNDr. Ivan Valach. Editorom publikácie je Fedor Mikovič. V programe prezentácie novej knihy vystúpia: Doc. Ing. Karol Kočík, PhD. – hra na fujare, Prof. Ing. Milan Križo, DrSc. – spev a Doc. Mgr. art Juraj Sarvaš – recitácia.

Uverejňujeme úvod do publikácie – príhovor riaditeľa Mestských lesov, s. r. o. Banská Bystrica, Ing. Blažeja Možuchu:

„Vitajte v lesoch medeného mesta“

Už mnohokrát som v rozhovoroch s priateľmi narazil na otázku: je Banská Bystrica mesto „medené“, je to mesto „banícke“, alebo „kráľovské“? Či skôr mesto „povstalecké“? Aké teda vlastne je, ktorý prívlastok mu najviac pristane? Ja zvyknem odpovedať: Je to mesto v prvom rade historické, čiže mesto, v ktorom sa už od trinásteho storočia prelína bohatá história ťažby medi a striebra, baníckej práce, stáročných zvykov i zúfalej, ale ráznej haviarskej revolty, vypočítavej priazne kráľovských vladárov i korunovácie jedného z nich, sedmohradského kniežaťa Gabriela Bethlena, v roku 1620 korunovaného za uhorského kráľa.

Kráľ Belo IV. udelil v roku 1255 Banskobystričanom mestské privilégiá. Banská Bystrica sa tak zaraďuje medzi najstaršie mestá na Slovensku. Prvé písomné zmienky o našom meste pochádzajú z hĺbky vekov, až z 13. storočia, keď v jeho okolí začali vo veľkom ťažiť vzácne rudy, najmä striebornú a medenú. Špaňodolinská meď sa v Bystrici spracúvala a vyvážala do celej vtedajšej Európy. Vzácne rudy v okolitých horách lákali aj tatárskych dobyvateľov, ktorí po svojom vpáde do Uhorska v roku 1241 bohaté mesto úplne vyplienili a spustošili. Preto kráľ Belo IV. rôznymi výsadami privábil do „Nova villa Bistriciensis“ skúsených nemeckých baníkov a remeselníkov najmä z Durínska. Tí vdýchli mestu i okolitým sídlam nový život a prispeli k hospodárskemu, kultúrnemu, duchovnému i športovému rozkvetu.

Výrečné svedectvo o prosperite a rozvoji hmotnej i duchovnej sféry stredovekej Banskej Bystrice vydávajú početné stavebné pamiatky z obdobia gotiky, renesancie, baroka i klasicizmu. Centrum nášho mesta – Námestie Slovenského národného povstania – obdivujú domáci i zahraniční turisti najmä pre stredovekú architektúru jeho domov. Po dôkladnej rekonštrukcii dostalo ešte atraktívnejší vzhľad a podľa mienky znalcov patrí medzi najkrajšie v Európe.

Alebo je Banská Bystrica skôr mestom obchodníckym, keďže sa nevšedným prvenstvom zapísala do dejín svetovej ekonomiky? V našom meste, preslávenom svojou meďou, ktorá prúdila do celého vtedajšieho sveta, vrátane na stavbu objaviteľských oceánskych lodí Krištofa Kolumba, založil banský ťažiar gróf Ján Thurzo a jeho podnikateľský partner, nemecký bankár a kupec Jakub Fugger z Ausburgu prvý medzinárodný podnik na svete, postavený na báze moderného kapitalistického spôsobu podnikania. Stalo sa tak pred viac ako poltisícročím, na sklonku 15. storočia, v roku 1494!

Naše mesto je spojené aj s celonárodným odporom proti fašizmu na konci druhej svetovej vojny. Od čias, keď v auguste 1944 v Banskej Bystrici a vzápätí na celom Slovensku vypukol ozbrojený odpor proti fašistickej porobe, proti neslobode, proti vojnovému ničeniu materiálnych hodnôt a ľudských životov, uplynul už čas, v ktorom sa naplnil život dvoch až troch generácií. Napriek tomu nezabúdame na hrdinstvá našich otcov a starých otcov, ktorí po rokoch útrap a utrpenia zatúžili po slobode práve tak, ako po nej túžime my, každý národ, každá komunita ľudí.

Povstanie je medzník, keď Slovensko posunulo ťažisko svojich novodobých dejín bližšie k hodnotám slobody, demokracie, tolerancie a mierovej kooperácie európskych štátov. V našom meste, v jeho okolitých lesoch, ale aj na celom Slovensku, sa udalosti Povstania natrvalo zapísali do osudov mnohých rodín i jednotlivcov. Mnohí poslúchli volanie srdca a hlboko do lesov, vysoko do hôr, vyniesli pochodeň Slobody. Povstanie oslobodilo slovenský národ od bremena fašizmu a prinavrátilo ho do veľkej rodiny demokratických európskych národov.

A ešte čosi sa spája s Banskou Bystricou: jej bohaté, zdravé a krásne lesy. Kedysi kráľovské, neskoršie – a dodnes, verím, že navždy – mestské.

Lesy vzácne, nádherné a neopakovateľné, bohaté. Nečudo, že odjakživa priťahovali ľudí svojím majestátom, tajomnosťou, prírodným bohatstvom i krásou krajinárskych scenérií. Masívne horské chrbty, hlboké doliny, číre vody horských bystrín, hučiace vodopády, slnečné lúčiny, zádumčivé rozložité lesné spoločenstvá, v nich množstvo vzácnej zveri, pestrej kveteny, nebotyčné bralá, tajomné podzemné šperkovnice – jaskyne, nerastné bohatstvo ukryté pod zemou, minerálne pramene, iskrivý, ozónom nasýtený vzduch – také sú lesy v okolí Banskej Bystrice.
Náš človek odjakživa patril – a patrí – k týmto lesom, bol s nimi po stáročia spätý v dobrom i zlom, vo chvíľach prajných i skúpych, v časoch osudových, rozhodujúcich pre jednotlivca i pre celé národné spoločenstvo. Medzi lesmi a človekom sa vyhranil zvláštny, osobitný vzťah; bez týchto lesov by bol našinec chudobnejší. Ani nie tak materiálne, skôr citovo, duševne. Celé naše generácie stmeľovali, vychovávali k odolnosti, nepoddajnosti, hrdosti. Lesy im poskytovali skromnú obživu, útechu i útulok v čase poroby, otvárali svoju náruč v časoch najťažších…

Vážení čitatelia, z knihy, ktorú ponúkame do vašej pozornosti a priazne, sa dozviete mnoho zaujímavých skutočností. Napríklad aj to, že Mesto Banská Bystrica dostalo lesný majetok podľa výsadnej listiny kráľa Bela IV. z roku 1255. Tieto lesy mesto slobodne využívalo do roku 1573, keď Maximiliánov banícky poriadok všetky lesy rezervoval pre štátne baníctvo. Hospodárenie štátu malo veľmi negatívny dopad na stav lesa, čo je doložené podrobným popisom stavu lesa v okolí Banskej Bystrice, pripojeného k lesnému poriadku Maximiliána II. z roku 1565. Mesto sa súdilo so štátom až do roku 1869, keď od štátu dostalo späť právo držby lesa. Stav lesného majetku do roku 1812 zhodnotil v podrobnom popise František Dušek za spolupráce Jozefa Dekreta-Matejovie ako „zdevastovaný ťažbou na výrobu dreveného uhlia a paliva“. O nápravu sa ako prví pokúsili práve títo dvaja zanietení lesní odborníci v rokoch 1804 až 1815, a to progresívnou metódou umelého zalesňovania, čím sme získali prvenstvo v celom bývalom Rakúsko-Uhorsku. V roku 2003 sa v okolí Banskej Bystrice ťažil 190-ročný porast, čiže stromy, ktoré pravdepodobne sadil ešte Jozef Dekret-Matejovie.

Dobové listiny dokazujú, že uhorský štát – ako sa podrobne dočítate v najrozsiahlejšej kapitole tejto publikácie Lesy v hlbinách času – nebol dobrým lesným hospodárom. Cieľavedomé obhospodarovanie lesa s uvedomením si všetkých súvislostí, potrebných na dosiahnutie trvalosti produkcie prišiel až v čase, keď sa začalo s výchovou odborného lesného personálu, teda v rokoch 1770 až 1807, keď vznikol a pôsobil Lesnícky ústav pri svetoznámej Baníckej akadémii v Banskej Štiavnici.

Ďalšie zoštátnenie nasledovalo v roku 1950 a lesy v okolí Banskej Bystrice sa do vlastníctva mesta znovu dostali až v roku 1995. Obdobie od roku 1815 do roku1995 bolo časom intenzívnej a svedomitej práce mnohých generácií lesníkov. Zanechali po sebe zväčša prírode blízke štruktúry porastov, čo sa v súčasnosti prejavuje na dobrej stabilite banskobystrických mestských lesov, na vysokom podiele prirodzeného zmladenia a na pôvodnom drevinovom zložení.

V súčasnosti Mesto Banská Bystrica hospodári prostredníctvom svojej organizácie Mestské lesy, s. r. o., ktorú mám česť manažérsky riadiť, na lesnom majetku s celkovou výmerou porastovej pôdy 7 240 hektárov, a to v nadmorskej výške od 340 do 1 498 metrov. Z tejto plochy zaberajú 65 percent hospodárske lesy, desať percent lesy osobitného určenia a 25 percent lesy ochranné.

Mestské lesy Banská Bystrica obhospodarujú lesné územie, na ktorom rastie 35 percent ihličnatých drevín a 65 percent drevín listnatých. Odkryté plochy sa snažíme zmladzovať prirodzenou cestou. Umelo zalesňujeme len silne poškodené miesta. Tak sa nám darí znižovať náklady na ošetrovanie mladín proti burine. Na druhej strane máme vysoké náklady na ochranu mladých porastov pred zverou.

Lesný majetok Mesta Banská Bystrica má prírode blízku štruktúru. Na jeho ploche je osem maloplošných chránených území s výmerou 407 hektárov, zameraných na ochranu tisa obyčajného, tetrova hlucháňa, čelade vstavačovitých a ochranu zachovalých klimaxových spoločenstiev Kremnických vrchov. Zasahuje doň aj veľkoplošné chránené územie Národného parku Veľká Fatra s výmerou 2 164 hektárov. Náš štrnásťčlenný pracovný kolektív obhospodaruje aj lesopark Urpín a Laskomer. Úloha týchto prírodných území je výrazne mimoprodukčná, sú určené na rekreáciu obyvateľov nášho mesta a jeho návštevníkov.

Pred časom naši pracovníci zrekonštruovali unikátny technický komplex – národnú kultúrnu pamiatku vodný žľab v doline Rakytovo pri Dolnom Harmanci. Vybudovali ho naši lesnícki predchodcovia pravdepodobne už v 19. storočí a za národnú kultúrnu pamiatku ho pamiatkari vyhlásili v roku 2000. Vodný žľab v celkovej dĺžke 2 450 metrov sa za dlhé roky značne poškodil a zostal čiastočne znefunkčnený. Vďaka iniciatíve Mesta Banská Bystrica vznikol zámer opravy vodného žľabu Rakytovo. Projekt finančne podporila zo svojich fondov Európska únia, Slovenská republika a Mesto Banská Bystrica. Rekonštrukcia vodného žľabu je výsledkom remeselného majstrovstva a úsilia mojich kolegov.

Desaťročný predpis ťažby predstavuje pre Mestské lesy Banská Bystrica 272 051 kubických metrov dreva. V priebehu jedného roka preto môžeme vyťažiť najviac 27 205 kubíkov. Rok 2007 bol ôsmym rokom od obnovy lesného hospodárskeho plánu. Celkom sa za tých osem rokov vyťažilo 221 320 kubických metrov drevnej suroviny, čo predstavuje 81 percent z celkovej ťažby. Z toho je zrejmé, že striktne dodržiavame plán vyrovnanej ťažby.

Budúcnosť lesného majetku vidím ako veľmi perspektívnu. Dôvodom na môj optimizmus je vysoká schopnosť prirodzenej obnovy, čo naznačuje, že les je zdravý a schopný autoreprodukcie. Budúce drevinové zloženie sa posúva k vyššiemu, až osemdesiatpercentnému zastúpeniu listnatých drevín, ako je buk, jaseň či javor horský a dvadsaťpercentnému zastúpeniu ihličnatých drevín, teda smreka a jedle. Toto zloženie porastov by v budúcnosti malo dostatočne odolávať výrazným globálnym klimatickým zmenám, ktoré sa už, ako dobre vieme, začali a všetci ich pociťujeme na vlastnej koži.

Tí, čo lesy vlastnia, i my, čo sa o ne staráme, si musíme uvedomiť, že les bude v budúcnosti vyzerať tak, ako hlboko si všetci osvojíme presvedčenie, že les tu nie je len preto, aby sme z neho čerpali peniaze ako z bežného účtu v banke. Les je tu preto, aby ľudia mali čistú vodu, vzduch, aby mali kde po práci regenerovať svoje fyzické a duševné sily. V neposlednom rade je les zdrojom ekologicky čistej a obnoviteľnej suroviny.

Vážení čitatelia, milí priatelia, dovoľte mi pozvať vás do mesta, o ktorom sa odjakživa zvyklo hovorievať: Za živa v Bystrici, po smrti v nebi. Toto staré úslovie predošlých generácií nepochybne platí i v našich časoch, keď sa z Banskej Bystrice stala významná metropola stredného Slovenska. Naše takmer stotisícové mesto plným priehrštím ponúka svojim turistickým návštevníkom a obyvateľom odveké čaro, svojbytnú, bohatou a slávnou históriou poznačenú atmosféru i malebné okolie, ktoré tvorí horský veniec štyroch pohorí, čo je skutočná rarita nielen na Slovensku, ale i vo svete. Obklopujú ho Kremnické vrchy, Veľká Fatra, Starohorské vrchy a Slovenské stredohorie. Nájdete v nich ideálne turistické, cyklistické a lyžiarske terény i horské strediská, známe svojou pohostinnosťou. Vo všetkých je nadostač možností na získavanie nových poznatkov, na príjemné rodinné prechádzky, rekreačné športové aktivity i náročnejšiu turistiku.

Želám vám, domácim i hosťom, aby ste sa v náručí Banskej Bystrice a v objatí jej mestských lesov dobre cítili, aby ste si od nás odnášali zážitky, na ktoré budete vždy s potešením spomínať. Nech je vám táto naša kniha príjemným a poučným spoločníkom na lesníckych chodníčkoch. Dobre sa u nás cíťte.

(Zdroj: Blažej Možucha, In: Lesy mesta Banská Bystrica – História a súčasnosť)