Dnes Vám predstavíme ďalšiu osobnosť nášho regiónu. Je ňou známy cestovateľ Ľubomír  Motyčka. Jeho nezameniteľný hlas dlho znel na rozhlasových vlnách. Je uznávaným odborníkom na cestovný ruch a dlhoročným vydavateľom časopisu „Cestovateľ“, ktorý nahradil internetový portál  Blog cestovatel.eu.

Veľa cestuje, publikuje a teraz sa venuje aj včeláreniu. Je mestským i regionálnym poslancom, aktívne pracuje v komisiách cestovného ruchu, ktorému sa venuje  profesionálne. Práve na túto tému sme sa s ním porozprávali vo vrcholiacej letnej turistickej sezóne.

Pán Motyčka, ľudia Vás poznajú ako známeho rozhlasáka, ale aj ako odborníka na cestovný ruch. Ako sa stal z rozhlasového redaktora cestovateľ?

Už za čias socializmu som bol presvedčený, že cestovný ruch je ekonomickým odvetvím, ktoré má budúcnosť. Nemôžeme predsa žiť len z dymiacich komínov. Potom sa ukázalo, že už ani tie komíny akosi nemáme. A v cestovnom ruchu som videl množstvo pracovných príležitostí. Okrem toho, bolo mi jasné, že musíme poznať svet. Tak, aby sme vedeli čerpať skúsenosti, ale aby sme aj obohatili vlastné poznanie.

Tak som ešte v rozhlase robil reláciu Kompas. No, prišli ťažké politické časy, mečiarizmus. Tlaky na môj odchod boli ešte väčšie ako za socializmu. Vrcholom bolo asi vyhrážanie jedného politického funkcionára, že ma dá zastreliť. A tak som si založil časopis Cestovateľ. Na kultivovanie divokého cestovného ruchu a rozvoj cestovného ruchu na Slovensku. S tým potom prišlo aj cestovanie.

Dlho ste vydávali časopis Cestovateľ, teraz ste prešli na internetový portál Blog cestovatel.eu, prečo tá zmena?

S časopisom som to vydržal takmer 20 rokov. Boli to krásne, ale aj ťažké časy. Veľa som spoznal, veľa som sa naučil. Ekonomický tlak bol však veľmi silný. V remitende /nepredané časopisy/ som dostával z tlačierne nerozbalené výtlačky. To znamená, že ich nikto ani nedal do predaja, z konkurenčných dôvodov sa časopis prestal predávať na niektorých sieťach benzínových staníc, Slovenská agentúra pre cestovný ruch, po prechode do Bratislavy postupne prestala časopis podporovať.

Čím bola bohatšia, tým viac supov si trhalo z koláča. Agentúra vlani zanikla. Netvrdím, že to bolo správne, ale bola to asi aj nahnevaná reakcia na to, že dve tretiny prostriedkov určených na propagáciu išlo na platy a odmeny. Internet začal tlačiť ceny reklamy smerom dole….A tak prišiel koniec. Mal som stále priateľov a vďaka nim som neostal dlžný pracovníkom, ani tlačiarni. Skončil som bez dlhov.. Len ja som si už v tom čase nedával výplatu.

Je jasné, že postupne pribudla webová stránka. Tam bol aj archív časti článkov. Okolo 1250. Stránku som živil ďalej, aj po skončení časopisu. Prešiel čas likvidácie firmy, operácia i onkologická liečba, energie mi pribúdalo a Tomáš dosť ľahkomyseľne vyhlásil, že on z toho urobí moderný blog a že ma to naučí. Možno to aj oľutoval, no ja som mu vďačný. Našiel som v ňom dokonca počítačového odborníka, ktorý vie vysvetliť. Určite má talent, lebo články si nahadzujem aj s fotografiami sám.

A motivácia? Aj pocit bezmocnosti, ten ja nemám rád, najmä z toho, aká je situácia v kraji. Propagácia beží len tak, aby sa nepovedalo, preto som sa rozhodol tomu pomôcť. Okrem toho je na stránke zachovaný celý archív. Postupne mi pribúdajú tipy a ja môžem slobodne písať o tom, čo si zaslúži propagáciu alebo kritiku.

Letná turistická sezóna je v plnom prúde, tisíce Slovákov trávia dovolenku a prázdniny najmä pri mori, ale aj v rôznych domácich a zahraničných destináciách. Ako ste na tom Vy?

V júni som bol autom v Chorvátsku. Som rád, že to opäť zvládam. V lete sa venujem vnúčatám. S nimi chodíme na výlety. V jednom z blogov prispel svojim komentárom aj desaťročný vnuk. Rád navštevujem slovenské dediny a hľadám hoc aj drobné formy propagácie ľudí a aktivít, ktoré môžu byť zaujímavé.

V poslednom čase sa niektoré rezorty v letoviskách stali rizikovými kvôli  teroristickým útokom, ale po krátkom čase sa tam turisti opäť vracajú. Ako vidíte túto situáciu Vašimi očami?

Stať sa môže všade a všetko. Je fakt, že situácia nie je dobrá. A je fakt, že riešenie je v krajinách odkiaľ utečenci prichádzajú a kde sú pramene terorizmu. Tam treba pomáhať. A že nastala radikalizácia v islame? Je to maličké percento spomedzi všetkých, .aj keď desivé. Na analýzy príčin tu nie je miesto, je to iná téma, i keď súvisiaca. V každom prípade si ľudia zvykajú. Vracajú sa do Egypta i Tuniska a vari najmarkantnejším príkladom je Turecko. Vlani prepadlo, teraz slovenské cestovky urýchlene objednávajú ďalšie a ďalšie lietadlá i hotely. A ceny sú pritom výrazne vyššie ako vlani.

Ktoré zahraničné destinácie sú najviac navštevované Slovákmi?

Vedie jednoznačne Chorvátsko, kde už vlani bolo vyše 400 000 Slovákov a asi ich bude tohto leta ešte viac. Veľký záujem je o Bulharsko, Grécko, Turecko, ale aj Taliansko a rastie záujem o Španielsko.

Ako a podľa čoho by si mali naši ľudia vyberať zahraničnú dovolenku?

Netrúfam si nejako špeciálne radiť. Každý má inú predstavu o dobrej dovolenke. Je fakt, že na prvom mieste sú peniaze. A potom kvalita služieb. Možno tu by mali ľudia myslieť na to, že každá krajina je iná. Kto chodil do Turecka a poznal špičkové služby v tejto krajine, môže byť inde sklamaný. Ani all inclusive nie je všade rovnaké. Čiže, moja jediná rada. Nekazme si dovolenky šomraním na nedostatky, alebo na to, že je to inak ako sme poznali, tešme sa z toho, čo dovolenka ponúka.

Myslíte si, že cestovné kancelárie a médiá poskytujú ľuďom dostatok komplexných informácií o skutočnej situácii v jednotlivých letoviskách?

Pokiaľ ide o bezpečnostnú situáciu, tak určite áno. Pokiaľ ide o krajinu, tak nie. Komerčné záujmy neraz víťazia a spejú do konštatovania, že more je modré a všetko je úžasné. Sám som stál na „piesočnatej“ pláži – podľa prospektov, kde by sa zrnkami piesku dali rozbíjať hlavy. Alebo „úžasný“ výhľad z terasy hotela. Až po vstupe na pláž človek zistí, že najbližšie dva kilometre je voda hlboká po kolená. Aj preto som ja každú pláž chcel spoznať dokonca aj tak, že som na nej šnorchloval.

Vy ste veľký propagátor rozvoja cestovného ruchu na Slovensku. Aké druhy turistiky majú u nás takpovediac svetlú budúcnosť?

Tak tu sme pri mojej obľúbenej téme. Vzniká nová situácia, ktorá nahráva aj nášmu kraju. V Tatrách chodníky pripomínajú niekdajšiu prvomájovú manifestáciu, v Slovenskom raji sa aj dve hodiny čaká pri turistických rebríkoch. Tam je teda pretlak. Budúcnosť je v rozptýlenom cestovnom ruchu, rovnomernej ponuke prírodných krás, služieb a nádherného oddychu. A všade je Slovensko krásne.

Vytvára  štát, región či mesto dostatočné podmienky pre našich súkromných podnikateľov v cestovnom ruchu?

Určite nie. Moje sily sú slabé, ale aj preto som oživil svoju webovú stranu. Nech aspoň trošku pomôžem. Je to však problém politický. Stále viac sa uchádzam o politickú podporu a riešenie problémov. V cestovnom ruchu máme najvyššie DPH z okolitých štátov. Samotný cestovný ruch sa riadi vyše 700 predpismi a nariadeniami. Predpisov našich i európskych len na predaj z dvora, na veterinárne a hygienické opatrenia je cca 450. To nahráva len veľkým. A my potrebujeme svet aj pre malých. Mám na to také heslo: „Každý si zaslúži svoj kus chleba.“

Byrokrati, ktorí zamorili krajinu toľkými predpismi, normami a zákonmi, to nezmenia. Šli by proti sebe. Je na odvahe nás politikov pustiť sa do toho.

Ako regionálny i mestský poslanec pracujete aj v odborných komisiách cestovného ruchu. V minulosti bola jedným z problémov efektívna propagácia a prezentácia kraja i mesta pre zahraničných turistov, vrátane (ne)účasti na veľtrhoch cestovného ruchu. Ako to vyzerá teraz z Vášho uhla pohľadu?

Pokiaľ ide o veľtrhy, tam je to v rámci kraja i mesta v zásade v poriadku. Ak nerátame to, že napríklad politickí predstavitelia zneužili stánok kraja na veľtrhu Slovakiatour aj na stranícku propagáciu. Mesto postupuje dynamicky. Je v ňom množstvo akcií, ktoré lákajú návštevníkov. Škoda len problémového plážového kúpaliska, ktoré stále viac zaostáva za celoslovenským priemerom. Jeho potenciál je pritom obrovský.

Ako však pohnúť s nevýhodnou zmluvou podpísanou v minulosti? Naozaj neviem. Ako celok ma zaujímajú aj ekonomické výsledky. Mestská turistika sa postupne rozvíja. Aj v lete narastajú tržby hotelov a  reštaurácií. To tu donedávna nebolo. Vzhľadom na nedostatok pracovných síl musia stúpať aj platy a v konkurencii sa stále viac presadzuje kvalita.

Ste autorom výroku, že cestovný ruch nie je dovolenka, ale ekonomika. Ako ste to mysleli?

Vždy je dôležitý uhol pohľadu. Dudince dávajú prácu približne 700 ľuďom, Tále vyše 900, Donovaly tiež okolo 700. Štiavnicko okolo tisíc, neustále pribúdajú nové penzióny a rôzne atraktivity aj v Novohrade. Každý penzión to je cca 10 nových pracovných miest. Záujem rastie o domáce potraviny, všetko slovenské sa predáva ako s medom. Ešte aj ten med.

 Preto napríklad pripravujem aj akúsi včelársku mapu, kde všade dostať kúpiť dobrý med. Lebo aj to je cestovný ruch. Zabudnime na predsudky, toto sú naše fabriky a  bez zahraničných investorov. Naši ľudia do Rumunska neodídu. Žiaľ, na krajskej úrovni je to všetko s minimálnou zásluhou VÚC. Ešte nejaké tie dotácie, ale organizátorská, a motivačná úloha nie je žiadna. Nakoniec, čo môžeme čakať v úrade, kde robí 35 ľudí z kandidátky ĽSNS? Také politické zastúpenie nebolo ani za komunistov.

Mohol či mal by byť cestovný ruch jedným zo strategických odvetví činnosti mesta pod Urpínom?

On je. Ale nemusí sa to kričať do sveta. Aj trh ukazuje cestu, aj potreby ľudí. Mesto už dnes ovplyvňuje cestovný ruch v okolí. Je to jednoducho jeden z bodov Slovenska, ktorý je v centre záujmu. Vidieť to aj na námestí. Denne ním prejdú nielen individuálni návštevníci, ale aj celé turistické skupiny. A čísla idú smerom hore.

Banská Bystrica je Európskym mestom športu 2017, predtým mala ambíciu stať sa aj európskym centrom cestovného ruchu. Je to len fikcia alebo k tomu vedie nejaká reálna cesta?

Mesto športu má najmä aktivizovať miestnych. V turizme ide o to, aby mali miestni viac dobrej práce a aby prichádzali cudzí. Mňa rôzne deklarácie veľmi netrápia. Najdôležitejšia je systematická a dobrá práca. Tá v meste je. Mesto i Oblastná organizácia cestovného ruchu Stredné Slovensko fungujú na jednotku a to je podstatné.

V čom musíme zásadne pridať v meste i regióne, aby sme boli pre turistov ešte zaujímavejší?

Nápaditejšia propagácia. Ja viem, že v rámci mesta je, ale tlak musí stále byť. Budú potrebné kvalitné videá, filmy, reportáže. V rámci kraja treba skoro začať odznova. Od personálneho posilnenia regionálneho rozvoja a cestovného ruchu, až po zbavenie sa rutinérstva.

O Slovákoch sa vo všeobecnosti hovorí, že sme dobrosrdeční. Čo si napríklad o nás Bystričanoch myslia zahraniční turisti, s ktorými sa stretávate?

Asi sme k sebe niekedy veľmi kritickí. S úžasom zisťujem, že oceňujú jazykové znalosti – napríklad na Hodinovej veži, kvalitu sprievodcov, ochotu, priateľstvo, celkovú atmosféru. Vo všeobecnosti už vyjadrujú aj spokojnosť so službami. Hodnotia nás nesporne lepšie, ako sa hodnotíme my sami.

Ďakujeme za rozhovor.