Od 1. novembra 2016 nadobúda účinnosť zákon o  miestnom poplatku za rozvoj. Podľa neho si obce a mestá môžu vo všeobecne záväzných nariadeniach stanoviť poplatok od investorov vo výške od 10 € do 35 € za každý (aj začatý) štvorcový meter podlahovej plochy nadzemnej časti novostavby.

V Banskej Bystrici sa zavedení poplatku zatiaľ len diskutuje

Niekde môže mať poplatok maximálnu výšku, ale niektoré mestá či obce ho nemusia vyrubiť vôbec. Samosprávy môžu požadovať rôzne vysoký poplatok za stavby na bývanie a trebárs iné stavby určené napríklad na komerčné účely. Vyberanie poplatku a jeho výška v  rôznych lokalitách bude v rukách jednotlivých zastupiteľstiev, ktoré môžu schvaľovať príslušné VZN.

Viaceré samosprávy zvažujú, či tento poplatok za miestny rozvoj zaviesť a spoplatniť tak novú výstavbu na svojom území, čo môže byť dvojsečná zbraň. Prednosta MsÚ v Banskej Bystrici Martin Adamec pre TASR uviedol:

„Medzi odbornými útvarmi mestského úradu v súčasnosti prebiehajú na túto tému diskusie. V prípade, že sa mesto rozhodne prijať všeobecne záväzné nariadenie k poplatku za rozvoj, materiál bude súčasťou decembrového mestského zastupiteľstva.“

Touto témou sa bude zaoberať aj najbližšie zasadnutie združenia krajských miest K 8. Poplatok je príjmom obce a má slúžiť ako jeden zo zdrojov na vybudovanie sociálnej a technickej infraštruktúry potrebnej pre stavebný rozvoj. Samosprávy ho môžu použiť v prípade výstavby škôl a škôlok, športovísk, kultúrnych a zdravotníckych zariadení, ale aj na výstavbu dopravnej infraštruktúry, rozširovanie a údržbu verejnej zelene.

Platí sa jednorazovo. Sadzbu si určí obec k 1. januáru kalendárneho roka a pre jednotlivé časti jej územia môže byť rôzna. Zákon stanovuje minimálnu (10 €) a maximálnu (35 €) výšku poplatku za každý, aj začatý m2 podlahovej plochy nadzemnej časti stavby.

Obavy odborníkov pri obnove bytových domov

Až prax ukáže pozitíva i negatíva prípadného zavedenia tohto poplatku. Do dnešného dňa prešla na Slovensku aspoň čiastočnou obnovou len približne polovica bytových domov, tretina rodinných domov a  necelá pätina verejných budov.

Napríklad v  prípade bytových domov by zavedenie poplatku na hornej hranici sadzby znamenalo až 30 % zvýšenie investičných nákladov čo môže mať za následok zníženie tempa ich obnovy.

Podľa odborníkov by sa novým poplatkom mohol anulovať podporný účinok zvýhodnených úverov ŠFRB či novozavedeného programu na podporu zatepľovania rodinných domov. Požadovať tento poplatok za rozvoj pri obnove budov je rozporuplné aj preto, lebo na rozdiel od novostavieb týmto neprichádza k zvýšeniu počtu bytov alebo ich užívateľov, teda ani k novým nárokom na občiansku vybavenosť a infraštruktúru mesta či obce.