Dnes sme sa porozprávali s Andrejom Bírešom o jeho vášni k hokeju, ale aj k hokejbalu. Teda športom, ktoré majú k sebe blízko a zároveň „ďaleko“, z ktorých vám behá „mráz po chrbte“.

Andrej Bíreš je rodákom z Banskej Bystrice. Do povedomia hokejových fanúšikov sa zapísal ako mládežnícky reprezentant Slovenska na MS 20 – ročných v roku 2013, kedy patril medzi našich najlepších strelcov. Doma ho však hrať hokej veľmi nevídať, keďže väčšinu svojej seniorskej kariéry odohral v Nemecku, kde pôsobí už päť sezón. Preto sme ho oslovili počas jeho prípravy na novú sezónu, ktorú si ozvláštňuje v drese Spartans, ako hokejbalový obranca.

Začneme „netradičnou“ otázkou, ako si sa dostal k hokeju?

K hraniu hokeja ma predurčila už samotná geografia (smiech), keďže bývam hneď vedľa „zimáku“. A teda hneď ako to bolo možné, začal som s touto hrou.  Mal som asi  3 – 4 roky, keď ma otec prvýkrát zobral na korčule a postupne som sa začal zoznamovať s hokejom. Klasická zimná zábavka ma pohltila až do takej miery, že som sa hokeju začal venovať aj „profesionálne“. V podstate celú svoju juniorskú kariéru som strávil doma v Banskej Bystrici, odkiaľ  som  ako 17- t ročný odišiel do Nemecka.

Čo považuješ zatiaľ za svoje najväčšie úspechy?

Ťažko vravieť o veľkých úspechoch, lebo som ešte mladý hráč, ale určite by som  medzi svoje „naj“ zaradil víťazstvo v 2. nemeckej lige s Landshutom, kedy som ju vyhral s tímom ako najmladší cudzinec. Samozrejme nemôžem opomenúť ani to, že som dostal dôveru od trénerov a mohol som reprezentovať Slovenskú republiku na MS 18 a MS 20 v Rusku, kde som sa v štatistikách ocitol medzi najlepšími.

Ako vyzerá tvoja príprava na sezónu?

Pripravujem sa ako vždy individuálne. V príprave sa snažím prioritne zameriavať na rozvoj sily, rýchlosti a kondičky. Teda v podstate na všetko, čo potrebuje hokejista k svojmu napredovaniu. Práve rozvoj kondície a rýchlosti si spríjemňujem hokejbalom, keďže v hre sa vám aj taká „otravná“ činnosť lepšie buduje. Samozrejme nezabúdam ani na techniku, ale tej sa venujem neustále.

Spomínaš, že hokejbalom si spríjemňuješ prípravu. Vnímaš teda  hokejbal ako dobrú tréningovú alternatívu pre hokejistov?

Áno, je to príjemné spestrenie letnej prípravy na odreagovanie a zábavu, samozrejme aj na to, aby som nezabudol dávať góly na ľade. Práve pre rozvoj správnej techniky streľby či prihrávok je hokejbal vynikajúci. Osobne ho vnímam ako veľmi účinný pre zdokonaľovanie hokejovej techniky a realita mi dáva za pravdu. Poznám mnoho veľmi dobrých hokejistov, ktorí získali vynikajúcu techniku a ovládanie puku práve vďaka hokejbalu. (napr. Richard Mráz alebo Rasťo Gašpar).

Ako dlho sa venuješ hokejbalu?

Hokejbal hrám v podstate od malička, ale na vyššej ligovej úrovni asi tak 2 – 3 roky. Aj na ten ma však musel prehovoriť sused a spoluhráč Peter Magurský. Od toho momentu až dodnes nastupujem pravidelne za Spartans, s ktorým sa „bijeme“ o víťazstvo v Bystrickom pohári.

V čom vidíš najväčšie rozdiely medzi hokejom a hokejbalom?

Je to v pohybe. Hokej je rýchlejší ako hokejbal a z môjho pohľadu je príjemnejšie korčuľovanie, ako behanie za loptičkou. Avšak obidva športy prinášajú so sebou veľké napätie a emócie, z ktorých vám môže behať „mráz po chrbte“.

A na záver posledná otázka, ako by si zhodnotil úroveň hokejbalu na Slovensku a špeciálne v Banskej Bystrici?

Tak nie je žiadnou novinkou, že slovenský hokejbal je svetovou extra triedou. Moje slová potvrdzujú najmä výsledky našej reprezentácie, ktorá neskončila na žiadnych majstrovstvách sveta horšie ako tretia. Čo sa týka Banskej Bystrice, tak som milo prekvapený, ako sa zodvihla úroveň, či už po organizačnej stránke  alebo aj po stránke kvality hry. Za ten krátky čas, čo sa venujem hokejbalu „profesionálne“, môžem smelo povedať, že úroveň je každým rokom lepšia a lepšia.