V súťaži o najsympatickejšiu policajtku predstavujeme prvú dámu, Kristínu Alakšovú, právničku v službách MsP a vedúcu vnútorného oddelenia.

Mestskí polícajti v Banskej Bystrici majú medzi sebou aj niekoľko šarmantných dám. Chceme ich čitateľom predstaviť, ukázať aj ich civilnú podobu a dať čitateľom možnosť vybrať spomedzi nich tú najsympatickejšiu.

Postupne zverejníme profily niekoľkých „policajtiek“, krátke rozhovory o ich práci i súkromí a fotografie zo služby i z civilného života. Cieľom je predstaviť ich verejnosti ako ľudí, ktorí sa starajú o ich bezpečnosť a poriadok v našom meste. Keď predstavíme poslednú z nich, uverejníme na niekoľko dní súťaž, v ktorej budú môcť čitatelia dať svoj hlas tej mestskej policajtke, ktorá im bude najsympatickejšia.

Kristína Alakšová: „Chlapi vedia, že majú vo mne oporu“

Čo Vás priviedlo k tejto práci?
K tejto práci ma priviedla moja minulosť a záujem pracovať v bezpečnostných zložkách, kde môžem zužitkovať predchádzajúce skúsenosti, ako aj odborné znalosti. Tiež možnosť venovať sa synovi, kvôli relatívne stabilnej pracovnej dobe.

Čo ste robili predtým, ako ste sa stali príslušníčkou MsP?
Po skončení štúdia na Právnickej fakulte UMB som pracovala ako vyšetrovateľka PZ na OR PZ vo Zvolene, neskôr vo finančnom sektore na vyšších manažérskych postoch. Od jari tohoto roku pracujem ako vedúca vnútorného oddelenia Mestskej polície v Banskej Bystrici.

Ako Vás vnímali mužskí kolegovia, keď ste nastúpili do práce?
Mala som pocit, že na začiatku nevedeli, čo môžu odo mňa čakať v tom zmysle, že či budem prísnejšia, alebo tolerantnejšia.

Ako Vás vnímajú teraz?
Teraz je to už lepšie, už sme si určili limity vzájomného správania sa a „chlapci“ dobre vedia, že majú vo mne oporu, a že som na nich hrdá.

Ako, podľa Vás vnímajú ženy – policajtky občania?
Hmm, toto je ťažká otázka, pretože keď si len tak pri kávičke v meste inkognito vypočujem rozhovor nejakých pánov o mestských policajtkách, tak sú to len silácke reči bez kúska rešpektu. Na druhej strane v bežných situáciách sú občania voči policajtkám milší, ohľaduplnejší, aj keď sa nájdu aj výnimky – žiaľbohu.

Čo Vás na práci v MsP baví?
Najviac ma asi baví tá rôznorodosť každodenných situácií, akčnosť, operatívnosť a práca s ľuďmi. Je to proste práca, ktorá ma baví, ktorá sa nedá „zamknúť do šuflíka“, a ktorú si každý deň nosím v hlave so sebou domov.

V čom vidíte poslanie mestskej polície?
Poslanie MsP spočíva ani nie tak v represii, ako skôr v prevencii. Naozaj sa držíme hesla „ Slúžiť a chrániť.“ a nie „Buzerovať a mlátiť.“ :-). Nie sme len „papučkári“ a dovolím si tvrdiť, že v poslednom čase náš kredit medzi občanmi vzrastá. Poskytujeme občanom podporu a určitú istotu. Snažíme sa meniť pohľad občanov na Mestskú políciu v Banskej
Bystrici. Ako matka som rada, že sa čoraz častejšie úspešne zapájame do protidrogových aktivít najmä, čo sa týka maloletých a mladistvých.

Akú najväčšiu pokutu ste doteraz uložili a za aký priestupok?
Ja pokuty neukladám, aj keď niekedy mi je ľúto, že pri sebe nemám bloky, ale zase v neodkladných prípadoch, resp. pokiaľ vidím porušenie zákona, či verejného poriadku, privolám hliadku a priestupky v zmysle zákona vyrieši.

Čo najzaujímavejšie (v zmysle najlepšie) ste zažili počas výkonu služby?
Každý deň je zaujímavý, vtipné sú občas rozhovory s predvedenými osobami pod vplyvom alkoholu, každodenné situácie s kolegami, ale napríklad aj čítanie niektorých sťažností od občanov je príjemným spestrením práce.

Čo najťažšie, prípadne najnepríjemnejšie sa Vám prihodilo v službe?
Nedávno, počas Radvanského jarmoku ma prekvapila reakcia nektorých jedincov. Spolu s náčelníkom MsP sme kontrolovali verejný poriadok – priechodnosť zóny so stánkami na služobnom aute z dôvodu úplnej prístupnosti v prípade mimoriadnej udalosti – napríklad príchod sanitky, prípadne hliadky či už MsP alebo PZ, resp. hasičov. Sami uznáte, že toto sa nedá kontrolovať na pešo s metrom, tak sme išli asi 10 km/h. Upozornili sme stánkárov, aby sa mierne posunuli, niektorých opakovane, keď na nás začali najskôr slovne a neskôr aj fyzicky útočiť „podgurážení“ občania, že načo sa tadiaľ vozíme a začali nám búchať po služobnom aute. Priznám sa – miešali sa vo mne pocity strachu, a tiež zvláštnej zlosti na obmedzenosť pár ľudí. Totižto sanitka, hasiči a ani hliadka so zapnutými majákmi nejdú rýchlosťou 10km/h a niekedy stačia sekundy na to, aby prišli neskoro. A verím tomu, že presne tí istí jedinci, ktorí útočili na auto MsP by nám prví vyčítali, prečo sme prejazdnosť nezabezpečili.

Chceli by ste pri MsP zotrvať ešte dlho, alebo by ste chceli vyskúšať aj niečo iné?
V práci na MsP som sa „našla“, takže naozaj neplánujem odtiaľto odísť.

Aké sú Vaše záľuby mimo služby?
Veľmi rada čítam, mám rada hudbu a stretnutia s priateľmi, tiež mám rada turistiku a keďže je hubárska sezóna, tak o to radšej. No a vzhľadom na to, že sa moja rodina rozrástla o šteniatko
Jack Russela, tak sa naozaj veľmi rada túlam po horách

Čo na Vašu prácu hovorí Vaša rodina?
Môj syn je na moju prácu hrdý a je rád, že má doma spokojnú mamu. A ak si ešte občas na rôznych podujatiach, kde sa zúčastňuje aj MsP môže „zahúkať“ na majáku, tak je o to radšej.