Juraj Sanitra, ktorý ako strelecký tréner biatlonu doviedol Nasťu Kuzminovú k olympijskému zlatu a Pavla Hurajta k bronzu, naposledy trénoval našu mužskú biatlonovú reprezentáciu. To už neplatí, pretože odchádza trénovať biatlonistov Ukrajiny.

Dôvody svojho odchodu zo Slovenska vysvetlil Juraj Sanitra v pondelok na mimoriadnom brífingu v Banskej Bystrici:

„Mám na to tri dôvody. Prvým je ten, že situácia v Slovenskom biatlonovom zväze nie je ružová. Perspektíva koncepčného pokračovania v reprezentačnom tíme mužov je v nedohľadne. Druhým je fakt, že pre niektorých členov prezídia zväzu som neustále nepriateľom, pociťoval som to počas celých dvoch rokov v pozícii trénera mužov.“

Rozhodujúci je podľa neho tretí dôvod:

„Volať sa Sanitra a byť reprezentačným trénerom na Slovensku je nebezpečné. Po majstrovstvách sveta v Osle, konkrétne súťaži štafiet, som dostal množstvo výhražných esemesiek. Slová v nich sa nedajú ani publikovať. Prišlo na rad aj množstvo ďalších osobných invektív na verejnosti – a to aj od známych ľudí z biatlonu – na moju osobu. Neviem si teda predstaviť, že by som sa pohyboval v slovenskom biatlonovom hnutí a neobával sa toho, či ma niekto nenapadne slovne alebo fyzicky.“

V slovenskom biatlonovom hnutí to vrie. Reprezentačný tréner mužov Juraj Sanitra na základe uvedených dôvodov prijal ponuku Ukrajiny pripravovať jej mužský reprezentačný tím a odchádza. Nechce riskovať, že kongres Slovenského zväzu biatlonu koncom apríla zvolí nového šéfa a do vedenia prídu ľudia, pre ktorých nie je prijateľný.

Sanitra doslova povedal:

„Skončil by som na dlažbe. Takto im uľahčím úlohu, aby sa tým nemuseli zaoberať.“

Výhražné esemesky však neposkytne polícii:

„Nie je to môj, štýl aby som takéto veci riešil cez políciu. Myslím si, že ľudia, ktorí to takto napísali a dokázali to vysloviť, tak môžu byť dnes spokojní, že mi neublížili, a nech sa tešia z toho, že slovenský biatlon bude napredovať s iným človekom. Chcem sa teraz sústrediť na iné veci, než riešiť útoky individuálov, ktorí sa nevedia zmieriť s tým, že Sanitra tu bol a dosiahol úspechy.“

Na slová Juraja Sanitru reagoval poverený viceprezident pre štátnu športovú reprezentáciu a mládež Slovenského zväzu biatlonu Ivor Lehoťan:

„Osobne ma mrzí, že slovenský biatlon stráca takéhoto odborníka za týchto okolností. Juraj Sanitra pozdvihol slovenský mužský biatlon najmä v ostatnej sezóne vo svetovom meradle na vyššiu pozíciu. Žiaľ, nejasná situácia v slovenskom biatlone, kde sú rôzne názorové skupiny, sa podpísala aj pod toto jeho rozhodnutie. Novým trénerom mužov sa chceme zaoberať ešte pred plánovaným valným zhromaždením SZB 30. apríla. Buď dáme priestor našim mladým trénerom, ktorí pôsobili pri reprezentácii mužov a žien ako asistenti, alebo poskytneme šancu mladým českým trénerom.“ 

V Jurajovi Sanitrovi odchádza zo Slovenska vynikajúci biatlonový tréner, pod ktorého vedením okrem olympijských medailistov Nasti Kuzminovej a Pavla Hurajta dosiahli predtým medzinárodné úspechy aj Martina Halinárová či Soňa Mihoková.

Sanitra prijal ponuku viesť ukrajinský olympijský reprezentačný výber mužov potom, keď obstál v náročnom trojdňovom konkurze pred vedením olympijského výboru, ministerstva športu Ukrajiny a Ukrajinského biatlonového zväzu. Svoje plány a vízie obhajoval v ruštine, vrátane odborných vecí. K situácii na Slovensku sa už nechce vracať.