Štátna opera v Banskej Bystrici pripravuje svoju tretiu premiéru v tejto divadelnej sezóne. V sobotu 5. marca to bude klasické operné dielo Jána Cikkera Juro Jánošík.

Operná udalosť pre Banskú Bystricu

Režisérom je Roman Polák, ktorý do hlavných úloh  obsadil najmä domácich interpretov. Úlohu Jánošíka stvárňujú Michal Hýrošš a Robert Smiščík, v úlohe Jánošíkovho kmotra Mikuša vystúpi Slavomír Macák a Patríciu Macák Solotrukovú uvidíme a počujeme ako jeho dcéru Milku,Zoltán Vobgrey účinkuje ako želiar Skala a ďalší.. Ako hosť sa v úlohe Jánošíkovho otca predstaví sólista Slovenského národného divadla Ján Gallo.

Hudbu naštudoval dirigent Marián Vach. Scénu opery má na starosti Jaroslav Valek, kostýmy Peter Čanecký, pohybovú spoluprácu Stanislava Vlčeková a zbormajsterkou je Iveta Popovičová.

Dramaturgička banskobystrickej Štátnej opery Alžbeta Lukáčová k premiére uviedla:

„Po Jurovi Jánošíkovi sme siahli nielen preto, že Ján Cikker je banskobystrický rodák a mal úprimný vzťah k nášmu divadlu, ale predovšetkým preto, že jeho dielo patrí medzi to najlepšie, čo v opernej tvorbe na Slovensku máme. Tretím dôvodom je to, že téma Jánošíka, kontrast bohatí – chudobní, je stále aktuálna.“

Libretistom Jura Jánošíka je, ako u Krútňavy, Štefan Hoza(1906 – 1982). Toto libreto vytvoril len na základe vierohodných alebo aspoň pravdepodobných historických prameňov o najslávnejšom slovenskom zbojníkovi Jurajovi Jánošíkovi a Uhorčíkovi. Vychádzal tiež z ľudových tradícií zachytávajúcich obraz vtedajšieho života. Libreto je teda pôvodné a nejde o pretvorený námet, ako u Urbanovej novely pri Krútňave. Libreto takisto dáva veľký priestor tanečným scénam, ktoré neodmysliteľne patria k vykresleniu zbojníckeho života, ale aj obrazu života šľachty.

Režisér Roman Polák, pre ktorého je to už tretia režijná spolupráca s našou operou, o Cikkerovej opere povedal:

„Na librete sme nemenili nič, no nie je to konzerva zvesená z klinca. Jánošíkovská téma je univerzálna a stále živá a aktuálna. Tie nožnice medzi bohatými a chudobnými sa roztvárajú aj dnes. Preto sme sa snažili vytvoriť nadčasové dielo. Jánošíka sme stvárnili, ako by cestoval dejinami. Niektoré scény sú klasické, iné sú kostýmovo súčasné, čo vytvára určité napätie. Každý zo šiestich obrazov opery je iný hudobne i obrazovo. Každý obraz má zároveň inú výtvarnú kvalitu. Verím, že to divákov zaujme a že z toho budú mať zážitok hudobný, estetický, ale aj spoločensko – kritický.“

Ján Cikker a Jánošík

Svetovú premiéru mal Juro Jánošík 10. novembra 1954 v bratislavskom Slovenskom národnom divadle. Ján Cikker(1911 – 1989), rodák z Banskej Bystrice,  vytvoril operu už ako zrelý autor, keď mal štyridsať rokov. Bolo to jeho prvé operné dielo a pracoval na ňom tri roky. S výsledkom však po premiére nebol úplne spokojný, preto sa rozhodol operu prepracovať.

Po niekoľkých desiatkach repríz pôvodného diela bola nová verzia uvedená 5. mája 1956. Po Krútňave Eugena Suchoňa sa stal Juro Jánošík druhou úspešnou pôvodnou slovenskou operou a rovnako dostala prívlastok národná. Cikkerovi sa podarilo splniť neľahkú úlohou, spojiť svoje modernistické smerovanie s domácou hudobnou tradíciou tak, aby bol výsledok prijateľný aj pre konzervatívnejšie.

Podobne ako Krútňava je aj Juro Jánošík vyčlenený do 6 obrazov, zachytávajúcich obdobie odo dňa Jánošíkovho úteku z poddanstva do skupiny zbojníkov až po jeho popravu roku 1713.Z toho vychádza i dej opery: Juro (tenor) sa stáva kapitánom družiny (mužskí sólisti všetkých hlasových skupín) po Uhorčíkovi (barytón), zanechávajúci svoju milú Milku /soprán/ a vedúc život zbojníka až po svoje zatknutie (objavuje sa druhá Jánošíkova milá Zuzka – soprán) a súd.

Zbor má v opere reálnu úlohu ľudu (poddaných, šľachticov a ďalších), otvárajúc operu “Nie to mizernejšie stvorenie, jak nevoľný sedliak…” a tiež v záverečnej “modlitbe” za slobodu “Zasvitne deň…”, nadväzujúc na Jura.

Cikker však veľmi dôsledne dodržiava nepravidelné zadelenie v prevzatých ľudových piesňach a slovnú dikciu jazyka, aj keď podobne ako Eugen Suchoň v Krútňave, neznásilňuje pôvodnú rytmiku.