Jeden z poslancov Mestského zastupiteľstva pravdepodobne vo vidine čo najväčšej medializácie vlastnej osoby chcel dokonca zrušiť možnosť „zdržať sa“ pri hlasovaní. Možnosť „nehlasoval“ však chcel ponechať.

Zdá sa, že legislatívne aktivity banskobystrického opozičného poslanca Pirošíka akoby nepoznali medze. To, že vo VZN o podmienkach držania psov v meste chcel zmeniť počet hygienických vreciek vydávaných každoročne majiteľom štvornohých miláčikov z 240 na 365 kusov, sa ešte dá pochopiť (hoci napokon prešiel návrh iného poslanca na 400 kusov). Ale jeho legislatívny návrh vypustiť z Rokovacieho poriadku Mestského zastupiteľstva v Banskej Bystrici pri hlasovaní možnosť „zdržal sa“ a ponechať iba možnosti „za, proti, nehlasoval alebo sa neprezentoval“, je už za hranicou racionálneho chápania zmyslu parlamentnej demokracie.

Svoj nevšedný návrh poslanec Pirošík už vopred avizoval na málo navštevovanom banskobystrickom internetovom portáli, ktorý sa postupne vyprofiloval na názorovú tribúnu Banskobystrickej alternatívy (BBA). Novelou „rokováku“ chcel rozvíriť hladinu verejnej mienky a podráždiť svojich kolegov poukazujúc na údajný fakt, že viacero poslancov mimoriadne často a rado používa pri hlasovaniach tlačítko „zdržal sa“ a občania volili poslancov preto, aby prijímali jednoznačné rozhodnutia. Alibizmus, polovičatosť, prípadne bezzásadovosť by v politike nemali mať miesto. Celkom správny úsudok, ibaže prečo práve hlasovanie „zdržal sa“ by malo byť takýmto prejavom? Byť na rokovaní a nehlasovať alebo sa neprezentovať je azda zásadovejšie?

Pre zaujímavosť sme sa pozreli do archívu hlasovaní poslancov banskobystrického mestského zastupiteľstva v tomto roku. Faktom je, že na 7 zaznamenaných zasadnutiach poslanec Pirošík nevyužil možnosť zdržať sa ani raz, zato ako prítomný 20x nehlasoval. Jeho kolegovia z BBA však takí zásadoví neboli. Pri hlasovaní sa zdržali v 19 prípadoch a o nehlasovaní pri ich prítomnosti v sále ani nehovoriac. Avšak keď sa pozriete na hlasovania všetkých poslancov, inštitút „zdržal sa“ je oproti hlasovaniam „za“ a „proti“ v totálnej menšine.

Možno chce byť poslanec Pirošík naozaj zásadovým poslancom. Ibaže svet nie je iba čiernobiely, ale našťastie mnohofarebný. Ak chce vidieť pán poslanec politiku iba čiernobielu, je to jeho problém. Ale keď chce obrátiť zostávajúcich 30 poslancov v zastupiteľstve na svoj zrkadlový obraz, je to aj problém občanov-voličov. Prečo?

Aj najstaršie parlamentné demokracie sveta zavádzali nové prvky do rozhodovania svojich ústavných inštitúcií po vážnych širokospektrálnych diskusiách a na základe empirických skúseností z evolučného vývoja spoločnosti. Ak teda v hlasovaní volených zástupcov občanov v štátnych, regionálnych či mestských parlamentoch vždy existovala a existuje aj možnosť pochybovať o správnosti predloženého návrhu, ale súčasne ho jednoznačne nezavrhúť. Preto má pri hlasovaní možnosť „zdržal sa“ svoje miesto. Uznávajú to takí demokrati ako Američania, spolu s Britmi aj celá Európska únia vrátane Slovenska.

Iba kdesi v Banskej Bystrici sa zrazu objaví „revolucionár“ (alebo ako ho nazval jeden z dlhoročných banskobystrických poslancov „sociálny inžinier“) a len tak akoby z rozmaru, alebo zo samoľúbosti chce obmedziť jedno zo základných demokratických práv volených zástupcov ľudu – slobodne vyjadriť svoju vôľu pri hlasovaní v parlamente. Keby to nebolo smutné, tak je to smiešne.

Aj keď tento podivný návrh poslanca Pirošíka neprešiel, zapíše sa nezmazateľne do histórie Banskej Bystrice ako jeden z pokusov zmeniť chod demokratických dejín mesta. Žiada sa pritom iba poznamenať, že kto chce byť mediálne alebo inak slávnym, nech je, ale prečo za každú cenu?