Niekdajšie samostatné obce Sásová a Rudlová sú dnes súčasťou Banskej Bystrice. Ich historické sídelné jadrá sú navzájom vzdialené asi 600 m a dodnes si do určitej miery  zachovali  vidiecky charakter.

Historické jadrá Sásovej a Rudlovej sa zachovali

Sídla Sásová a Rudlová podľa dostupných prameňov vznikli koncom stredoveku ako drobné „satelitné“ sídelné jednotky Banskej Bystrice, v členitom teréne na južnom predhorí,  výbežkoch Starohorských vrchov, pod dominantou vrchu Pánsky diel.

Juhovýchodne od Rudlovej sa nachádza miestna terénna dominanta – vrch Banoš. Na ňom v polovici 20. storočia začali stavať Pamätník SNP podľa pôvodného návrhu, neskôr jeho stavbu prerušili a premiestnili ho podľa neskoršieho návrhu na terénnu hranu pri okraji historického jadra Banskej Bystrice.

Neskoršia hromadná bytová výstavba bola umiestnená mimo historických jadier týchto obcí a ich dovtedajšiu stavebnú štruktúru v zásade nenarušila, pričom zásadne zmenila štruktúru krajiny a ovplyvnila siluetu sídel. V oboch prípadoch zostali (aspoň čiastočnými) dominantami ústredného historického priestoru zvonice (v Sásovej je však hlavnou dominantou kostol). V Rudlovej s ohľadom na konfiguráciu terénu a stavebný charakter historického sídelného jadra sa dominantný charakter zvonice v jeho siluete prejavuje omnoho výraznejšie.

Obe sídla spolu s Banskou Bystricou patria z hľadiska ľudových stavieb k vrchovitej oblasti severného a stredného Slovenska, ktorá južným smerom siahala približne k Zvolenu a Detve. Pritom nie je vylúčené, že v dávnejšej minulosti aj Sásová a Rudlová boli vystavané prevažne z dreva, ale postupne pod vplyvom blízkej Banskej Bystrice sa tu stavali domy z tvrdého materiálu.

Ľudová architektúra

Aj z hľadiska tvaroslovia ľudovej architektúry podľa dostupnej dokumentácie sa domy v Sásovej a Rudlovej neodlišovali od domov v uvedenej oblasti. Boli obrátené do ulice prevažne užšou stranou, priečne, ako sa to ustálilo ešte v stredoveku. Strechy domov boli sedlové. Na uličnej strane mali dva obloky, strešné priečelie malo do ulice drevený, doskový štít s podlomenicou a často vo vrchole s polokužeľovou kuklou.

Z konca 19. storočia existuje zo Sásovej doklad výzdoby spodnej časti tejto kukly (pričom boli využité aj farby), bola vyzdobená ornamentmi a vypísaným pomaďarčeným menom majiteľa domu – „Lichy János“, ako aj vročením 1894. Zároveň je to doklad o maďarizácii, prenikajúcej  na Slovensku v tom čase už aj do dedín v okolí miest.

Z hľadiska dispozície vidieckych domov v tejto oblasti, prvá od ulice bola obytná izba, vstupovalo sa z dvora do siene a vzadu bola ešte komora, za ktorou prípadne nasledovali hospodárske priestory. Najstarším zachovaným domom z 19.storočia je “chalúpka“ na ulici Pod Bánošom č.11. v Rudlovej.

Stavebné prvky

Do dnešných čias sa v jadrách Sásovej i Rudlovej zachovali otvorené dvory. Prestavba a modernizácia starších domov mala za následok výmenu krytín za plech alebo škridlu a zmenu na uličnom priečelí – dve menšie okná za jedno väčšie, trojdielne. Stopy staršej zástavby s ešte relatívne tradične pôsobiacim, pritom už pozmeneným priečelím, sa zachovali do dnešných čias v Sásovej i Rudlovej.

Neskoršia výstavba z 20. storočia má často do ulice obrátený plný štít, prípadne s vrcholom, skoseným do malej polovalby a štukovou výzdobou, napr. pri bohatšej výzdobe so stopami klasicizmu. Na dvornom priečelí sa začal objavovať drevený gánok, predsadený pred vstupom do domu. Objavili sa stavby, orientované k ulici nie priečne, ale pozdĺžne. Pozoruhodné je, že celkom nová výstavba sa dnes vracia k tradičnému tvarosloviu na uličnom priečelí, využíva sa štít s podlomenicou.

Na rozdiel od Radvane a Kráľovej, ktoré boli ako sídla pôdorysne už značne rozvinuté a ktoré stavebný rozvoj po pripojení k Banskej Bystrici takmer celkom pohltil a zlikvidoval, historické jadrá sídel Sásová a Rudlová, s pomerne jednoduchým pôdorysom sa aj v rámci značného objemu hromadnej bytovej výstavby v zásade zachovali aj so stopami tradičnej ľudovej architektúry. Zjavne nepredstavovali vážnu prekážku v novej koncepcii.

Zostali určitými skromnými kultúrno-historickými dokumentmi, stopami vidieckeho osídlenia v organizme rozvinutého mesta.