Obec Badín leží na východných svahoch Kremnických vrchov v úzkej doline potoka Badín, ústiaceho náplavovým kužeľom do Hrona. Obec s takmer 1 700 obyvateľmi má významnú históriu, ale i súčasnosť. Môže sa napríklad pýšiť návštevou pápeža Jána Pavla II., či anglického korunného princa Charlesa, ktorého zaujal Badínsky prales.

Začiatky stredovekého osídlenia Zvolenskej kotliny súviseli s existenciou veľkého kráľovského domínia v tzv. Zvolenskom lese, ktoré v 12. storočí zaberalo celé stredné Slovensko. Kráľovské lesy chránili skupiny strážcov, ktorí v celom okolí zakladali horské osady a práve z jednej z nich sa vyvinuli základy pre dnešný Badín. Hoci prvá písomná správa spomína Badín až v roku 1232, dá sa predpokladať, že obec existovala skôr, už v 12. storočí. V 13. storočí to bola osada kráľovských hájnikov strážiacich priľahlý úsek Zvolenského lesa, neskôr poddanská obec Zvolenského hradného panstva. V 14. storočí prešli obyvatelia Badína na poľnohospodársku výrobu a obec zostala prevažne poľnohospodárskou dodnes. V r. 1580 – 1657 bol Badín poplatný Turkom, napriek tomu ho v roku 1599 prepadli pomocné tatárske oddiely. V 17. storočí ju drancovali cisárske a stavovské vojská. Lesy využíval v 16. – 18. storočí erárny podnik v Železnej Breznici. Obyvatelia sa zaoberali hlavne poľnohospodárstvom, pestoval sa tu ľan a konope, ktoré sa spracovávali na rôzne druhy tkanín používané na odevy a pre potreby domácností. V obci sa vyrábal aj bačovský riad a chrbtové prútené koše z liesky a duba.

Historické názvy obce:

R. 1232 Badun

R. 1295 Badyn

R. 1424 Bagyon

R. 1786 Badin

K najstarším a najvzácnejším pamiatkam v obci Badín patrí gotický rímskokatolícky kostol sv. Kataríny, ktorý bol pravdepodobne postavený už v roku 1397. V roku 1636 bol opevnený múrom. Kostol bol počas svojej existencie viackrát prestavaný a samotný interiér kostola prešiel prestavbou trikrát a v troch rôznych architektonických štýloch – v gotickom, barokovom a neogotickom. Mobiliár kostola je väčšinou nový. Z historickej výzdoby sa zachovala medená, ručne tepaná renesančná krstiteľnica.

V obci sa nachádza aj evanjelický a.v. kostol z roku 1865 s obrazom Krista od J. B. Klemensa v interiéri a drevená zvonica z roku 1859. Je tu umiestnená pamätná tabuľa A. H. Krčméryho – evanjelického farára, národného buditeľa a spisovateľa (1822 – 1891), ktorý v obci pôsobil i umrel.

Južne od Badínskeho potoka bola v r. 1913 zriadená prírodná rezervácia Badínsky prales, s unikátnym mohutným jedľovo-bukovým porastom (priemerný vek 250 rokov). Pri budovaní siete chránených území bol Badínsky prales jedným z prvých území na Slovensku, ktoré sa stalo chráneným. Pôvodne malo výmeru 20,51 ha, v roku 1974 bolo ochranné pásmo rozšírené na plochu 30,75 ha a od roku 1994 je Badínsky prales Národnou prírodnou rezerváciou s ochranným pásmom 123,43 ha. Vysoký odborný kredit územia spočíva v tom, že je živým obrazom prirodzených karpatských lesov. 1. novembra 2000 ho dokonca navštívil pri svojej návšteve Slovenska anglický korunný princ Charles.

Od roku 1993 je v obci sídlo bohosloveckej fakulty UK – Kňazský seminár sv. Františka Xaverského. Budova obsahuje komplex obytných a študijných priestorov, vrátane knižnice. Badínčania sú hrdí na návštevu pápeža Jána pavla II., ktorý počas svojej tretej návštevy Slovenska v septembri v roku 2003 navštívil Banskú Bystricu, kde celebroval svätú omšu. Pápež si však za miesto pre odpočinok vybral kňazský seminár v Badíne. Bohatú históriu má v obci i ochotnícke divadlo. Prvá zmienka o jeho začiatkoch sa zachovala z roku 1910.

História obce Badín je zdokumentovaná v v publikácii „Pohľad do histórie obce

Badín“, ktorú vydala obec v roku 2002 pri príležitosti 770. výročia prvej písomnej zbierky o obci. Publikáciu je možné požičať si, či do nej nazrieť i v obecnej knižnici v Badíne.

V dnešnej dobe je Badín modernou dedinkou medzi Banskou Bystricou a Zvolenom. V súčasnosti má obec takmer 1 700 obyvateľov a jej starostom je Stanislav Moravčík.