Netradične sa začínala utorková mestská rada. Primátor Peter Gogola pripravil pre poslancov čaše s koňakom, vraj na zmierenie.

Chcel tým odbúrať horkosť v ústach, ktorá zostala po minulotýždňovej mimoriadnej rade, ktorá vyostrila spor medzi ním a poslancami pri prerokovaní dvoch ním nepodpísaných uznesení z májového zastupiteľstva, konkrétne k situácii na mestskom úrade a ku kontrole investícií na Plážovom kúpalisku. Zrazu je primátor ochotný podpísať obe uznesenia, ak poslanci na mestskom zastupiteľstve pozmenia časť ich textu.

V prípade kritického hodnotenia situácie na mestskom úrade by chcel, aby miesto zriadenia disciplinárnej komisie na kontrolu dodržiavania etiky podľa vzoru Transparency International Slovensko poslanci akceptovali zavedenie etického kódexu zamestnancov MsÚ aj so zriadením funkcie  etického komisára.

Pri Plážovom kúpalisku by mali poslanci zmeniť ukladacie uznesenie voči prednostovi na uznesenie s odporúčaním alebo požiadaním. Teda miesto uloženia záväznej úlohy iba možnosť ju splniť. Vtedy je vraj pripravený podpísať takéto uznesenia, aj keby za ne nehlasovala trojpätinová väčšina všetkých poslancov.

Členovia mestskej rady zväčša (možno aj takticky) kvitovali tento strategický posun primátora. Dokonca bolo počuť hlas, že je to len vyvolávanie zbytočných žabomyších vojen a ľudia majú úplne iné problémy.  O stanoviskách jednotlivých poslaneckých klubov by sa však malo rozhodnúť až po ich osobných stretnutiach s primátorom pred júnovým  zastupiteľstvom.

Na prvý pohľad by sa toto priateľské gesto primátora mohlo zdať celkom sympatické, keby najmä radoví zamestnanci MsÚ nepoznali podobnú „úkrokovú“ taktiku pri riešení personálnych a iných vecí na úrade, alebo odborári pri kolektívnom vyjednávaní. Navyše Zákon o obecnom zriadení pripúšťa v prípade rokovania zastupiteľstva o pozastavených uzneseniach primátorom iba dve možnosti. Buď poslanci prelomia veto primátora trojpätinovou väčšinou a uznesenia budú platiť aj bez vôle primátora, alebo jeho veto hlasovaním neprelomia a uznesenia nebudú platiť.

Zdá sa, že primátor opäť hľadá nejakú cestičku za zákonným rámcom, ako to bolo na mimoriadnej mestskej rade, iba zmenil taktiku a bič vymenil za cukor. Tu však zo zákona tretia cesta neexistuje. Najskôr by poslanci museli súhlasiť s právnym názorom primátora, ktorý ho však nevie podoprieť žiadnym paragrafom Zákona o obecnom zriadení ani zjavnou nevýhodnosťou pre mesto, čo je podstatné. Inými slovami s pravdepodobnosťou rovnajúcou sa istote neexistuje zákonný dôvod na nepodpísanie prijatých uznesení. Tu ide  o princíp, všetko ostatné sú len politické hry.

Na druhej strane poslancom nič nebráni prijať po zákonnej tortúre hlasovania o vete primátora akékoľvek nové uznesenie. Ale to je ich problém. Do 26.júna plynie čas, aby sa dohodli, ako budú postupovať.

Mali sme možnosť po mestskej rade hovoriť s niektorými zamestnancami  MsÚ, ktorí s napätím sledujú snahu primátora chrániaceho svojho prednostu nejakým spôsobom podkopať doposiaľ pevný postoj  najmä väčšinovej opozície Smeru. Podobných „trikov“ vedenia mesta za posledného polroka zažili na vlastnej koži habadej. Až teraz, keď sa proti primátorovi postavila drvivá väčšina poslancov, keď o probléme okrem nášho portálu už informujú aj iné médiá a verejná mienka sa otáča opačným smerom, sa zrazu mení taktika primátora s tichým súhlasom jeho prednostu. Predtým to bolo inak – prednosta  konal a primátor mlčal.

Asi to treba povedať jasne. Prijatie primátorovej „logiky“, že poslanci nemôžu prijímať ukladacie uznesenia voči prednostovi mestského úradu, bude znamenať degradáciu mestského zastupiteľstva, rovnocenného orgánu mesta spolu s primátorom, pod úroveň najvyššieho  mestského úradníka – zamestnanca mesta. To tu nebolo za primátorov Miku, Presperína, Králika ani Saktora. Primátor Gogola chce po viac ako 20 rokoch asi prepísať ponovembrové dejiny mesta i samotný zákon…

Zavedenie etického kódexu, ktorý by mal tvoriť prílohu pracovných zmlúv zamestnancov MsÚ, zjavne  odporuje Zákonníku práce resp. ide nad jeho rámec. Vytvorenie funkcie etického komisára (nie komisie), ktorý v tejto súvislosti má sám posudzovať prehrešky proti etickému kódexu spôsobilé nad rámec zákona privodiť hoc aj výpoveď pre nepohodlného úradníka, vo svetle predchádzajúceho kolektívneho vydierania zamestnancov úradu vedením mesta, pripomína snahu zbaviť sa vplyvu odborov a zaviesť na úrade akýsi paralelný  režim typu „kladiva na čarodejnice“ alebo „kto sa postaví proti nám, ten na to doplatí“. A to všetko pekne skryté pod čarovné slovíčko ETIKA.

Možno to vidíme ostro, ale viac opatrnosti pri veľmi citlivých veciach nikdy nezaškodí. Stačí jeden prelomový krok mimo zákon a celá stavba samosprávnej demokracie sa zrúti ako domček z karát. Platí staré známe, že aj naoko dobre znejúce myšlienky môžu dláždiť cestu do pekla. Preto tento spor primátor versus poslanci nie je žiadna bezvýznamná maličkosť, naopak.

Mimochodom tí, ktorí zažili roky komunizmu pred novembrom ´89, si ešte možno pamätajú, že aj vtedy existovali rôzne „morálne“ alebo keď chcete „etické“ kódexy. Jeden sa volal  „morálny kódex budovateľa komunizmu“. Všetci vieme, ako to celé napokon dopadlo…