Návrh rozpočtu mesta na rok 2011, ktorý predložil primátor mesta Peter Gogola minulý týždeň členom finančnej komisie mestského zastupiteľstva, je v oblasti plánovaných príjmov na úrovni upraveného rozpočtu na rok 2010, ale asi bude problém s investíciami. Skúsme sa bližšie pozrieť, v čom sú rozdiely v príjmovej časti návrhu rozpočtu na tento rok oproti minulému.

Príjmy mestského rozpočtu sa skladajú z bežných príjmov, kapitálových príjmov a finančných operácií. Bežné príjmy sa delia na daňové (podielové dane z príjmu fyzických osôb, majetkové dane, dane z tovarov a služieb), nedaňové (z podnikania a vlastníctva majetku, administratívne poplatky, pokuty, penále, úroky z pôžičiek a vkladov) a granty s transfermi financií. Celkové príjmy v rozpočte mesta na rok 2011 predstavujú čiastku 44,9 milióna eur (v ku 2010 to bolo takmer 44,7 milióna eur).

Hlavným zdrojom bežného príjmu mesta sú podielové dane, ktoré prerozdeľuje štát samosprávam z výberu daní z príjmov fyzických osôb. Tie v minulom roku, ktorý bol všeobecne krízový, zaznamenali v Banskej Bystrici prepad o viac ako dva milióny eur a zostali na úrovni 16,7 milióna eur. Pre rok 2011 sú plánované príjmy z podielových daní vo výške 19,1 milióna eur, teda nárast o 2,4 milióna eur. To znamená normálne financovanie úradu a základných komunálnych funkcií mesta.

Ostatné príjmy z mestských daní, nedaňové príjmy z podnikania a vlastníctva majetku aj s administratívnymi poplatkami sú oproti minulému roku iba mierne navýšené. Treba podotknúť, že hlavné mestské dane z nehnuteľností a za odpady sa za posledné štyri roky výraznejšie nemenili. Tento rok o niečo poklesnú iba transfery z fondov verejnej správy a úroky z vkladov. Celkovo sa bežné príjmy na tento rok zvýšia oproti minulému o 2,8 milióna eur.

Podstatnejšia zmena v návrhu rozpočtových príjmov na rok 2011 sa črtá v oblasti kapitálových príjmoch, ktoré budú o 2,2 milióna eur nižšie ako v roku 2010. Oproti minulému roku výrazne poklesne predaj mestských nehnuteľností a aktív. To bude mať negatívny vplyv na kapitálové výdavky (investície), ktoré sa dajú realizovať len z kapitálových príjmov.

Časť investícií sa pokryje z prevodu financií z fondu minulých rokov vo výške asi 500 tisíc eur a z rezervného fondu necelých 33 tisíc eur. Tuzemské úvery vo výške takmer 1,8 milióna eur sa použijú na financovanie projektov z eurofondov a štátneho fondu rozvoja bývania.

Celkovo možno charakterizovať príjmovú časť rozpočtu mesta na rok 2011 v oblasti bežných príjmov ako stabilizovanú najmä z hľadiska jeho základnej položky z podielových daní. Horšie to bude s investíciami mesta, pretože kapitálové príjmy z predaja pozemkov a ostatných aktív dramaticky poklesnú a podľa predvolebných vyjadrení primátora Petra Gogolu nechce mesto zaťažovať úvermi. Ako vidno iba okrem tých, ktoré budú súvisieť s eurofondami alebo štátnymi fondami. Napriek tomu, že miera zadlženia mesta pod Urpínom je najnižšia spomedzi krajských miest a nebol by problém s prípadným investičným úverom ani s vydaním mestských obligácií. Otázkou teda zostáva, že ak má mať mesto nejaký investičný rozvoj, tak z akých zdrojov to bude.

Toto bude zrejme hlavný problém aj pre mestské zastupiteľstvo, lebo poslanci budú chcieť presadiť v rozpočte aj investície do jednotlivých mestských častí, na ktoré čakajú občania. Vlani sa to podarilo aj vďaka prekleňovaciemu úveru na dokončenie rozpracovaných investičných akcií v meste, časť investícií zobrali na svoje plecia mestské firmy BPM s.r.o. (krytá plaváreň) a MBB a.s. (historická Radnica a priemyselný park v Šalkovej). V roku 2011 s tým však mesto (až na dokončenie priemyselného parku) počítať nemôže. Zatiaľ je pripravený len PPP projekt na výstavbu a obnovu mestských komunikácií financovaný dodávateľom, ktorému to bude mesto splácať v nasledujúcich rokoch.

Problematike výdavkovej časti návrhu rozpočtu mesta na rok 2011 sa budeme podrobnejšie venovať nabudúce.