Absurdný konflikt medzi vedením mesta Banská Bystrica a odborovou organizáciou na mestskom úrade sa skončil kompromisom. Odborári po tvrdom a nevyberanom nátlaku na zamestnancov, ktorým chcel prednosta MsÚ (s tichým súhlasom primátora) „za trest“ paušálne znížiť plat, vo štvrtok podpísali Kolektívnu zmluvu na rok 2012.

Nie je v nej vedením mesta požadované zvýšenie pracovného týždňa zo súčasných 37,5 na 40 hodín. Táto požiadavka sa uplatní ako maximum v Kolektívnej zmluve na budúci rok s platnosťou od 1.januára 2013. Zároveň sa podľa našich informácií vedenie mesta zaviazalo, že v tomto roku nesiahne na mzdy zamestnancov MsÚ, ktoré sú podľa schváleného mestského rozpočtu na tento rok beztak zmrazené.

Oficiálna tlačová správa mesta hovorí: „Kolektívnu zmluvu na obdobie od 1. júna 2012 do 30. júna 2013, uzatvorenú medzi Mestom Banská Bystrica a Základnou organizáciou odborového zväzu verejnej správy ZO SLOVES Bystrica, dnes podpísal primátor Banskej Bystrice Peter Gogola a predseda závodného výboru Július Mojžita. Kolektívna zmluva o.i. upravuje pracovný čas maximálne na 37,5 hodín týždenne. Toto ustanovenie bude platné do konca roku 2012. Od januára budúceho roku bude pracovný čas stanovený na max. 40 hodín týždenne. Kolektívna zmluva sa vzťahuje na zamestnancov mestského úradu, hlavného kontrolóra a zamestnancov útvaru hlavného kontrolóra.“

Dalo by  sa povedať, že napokon zostal „vlk sýty i baran celý“. Otázka však znie, načo to všetko bolo, keď vedenie mesta predtým bez problémov uzatvorilo kolektívne zmluvy na rok 2012 s odbormi mestských škôl, mestských sociálnych zariadení i mestskej polície, zastupujúcimi okolo 600 zamestnancov s 37,5-hodinovým pracovným týždňom? Prečo malo mať len zhruba 200 zamestnancov MsÚ 40-hodinový pracovný týždeň, ktorým by sa v mestskej samospráve vytvorili zamestnanci dvoch kategórií? A prečo ten brutálny nátlak?

Dôležité je, že konečne poklesne napätie medzi radovými zamestnancami MsÚ, ktoré po stupňujúcom sa „kolektívnom vydieraní“ v utorok dosiahlo vrchol a dalo sa doslova krájať. Úradníci sa báli, že im niekto naozaj nezmyselne siahne na príjem, pričom na mestskom úrade pracuje aj viacero samoživiteľov rodín. Títo ľudia tu však pre miestnu moc zrejme neboli dôležití, pokiaľ sa to nedostalo na verejnosť…

Určitá dávka strachu, ale omnoho väčšie znechutenie a sklamanie z arogantného chovania sa najvyšších predstaviteľov mesta, na úrade však zostali. Spolu s tými falošnými kolegami, ktorí sa tvárili inak, ako v skutočnosti konali. Uplatňovanie kolektívnej viny za niečo, čo spôsobila azda iba ješitnosť či samoľúbosť trestajúceho, je niečo, čo v samospráve 21.storočia nemá nielen obdobu, ale ani miesto.

Ak pominieme ľudskú stránku tohto na prvý pohľad zmierom ukončeného konfliktu, nemôžeme nevidieť profesionálne a etické zlyhanie dvoch najvyšších predstaviteľov mesta hrajúcich  tejto absurdnej „tragikomédii“ hlavné úlohy.  Klobúk dolu pred odborámi a tými zamestnancami MsÚ, ktorý vydržali až do konca a odolali hrubej sile.

Profesionálne v tom, že po amatérsky vykonaných piatich zmenách organizačnej štruktúry MsÚ za necelý rok, bez akýchkoľvek odborných analýz či preukázania ich efektívnosti pre chod samosprávy, zavládol na úrade chaos a ďalej trvá. Po vytvorení umelej viacstupňovej úrovne riadenia  na linke „primátor – prednosta – námestníci – vedúci oddelení – radoví zamestnanci“, bez jasného rozdelenia kompetencií, činností a hlavne zodpovednosti, sa predĺžila doba na vybavenie vecí na úrade pri obehu dokladov, ale sa narušili aj vzťahy nielen medzi jednotlivými zložkami úradu, ale aj medzi ľuďmi.

Obyčajné premiestnenie stoličiek s dosadením neskúsených ľudí do najvyšších radov je iba formálna organizačná zmena, nie skutočná. To pociťujú aj občania ako „stránky“ pri vybavovaní svojich vecí. Za tým môžu vidieť konkrétneho úradníka „na konci reťazca za prepážkou“, ale nie ten skrytý zlý systém riadenia, ktorý tu niekto zaviedol zhora a ktorý to spôsobuje. Pokiaľ nezistia , kde je sever a odkiaľ fúka vietor…

Etické zlyhanie vedenia mesta sa prejavilo v tom, že bez logickej príčiny a konkrétnych argumentov najvyšší predstavitelia samosprávy začali voči radovým zamestnancom úradu uplatňovať falošný princíp kolektívnej viny spojený s kolektívnym vydieraním typu „ak nepodpíšu odbory kolektívnu zmluvu, znížime všetkým pracovníkom mzdy“. Bezdôvodne  tým ponížili ľudí, ktorí si to nezaslúžia. Toto zostane až do konca tohto funkčného obdobia primátora a prednostu ako jedna veľká jazva ťahajúca sa naprieč celým mestským úradom.

Tak či onak, dôležité je, že ľudia na úrade napriek pochopiteľnému strachu nepadli na kolená pred aroganciou moci. Aj vďaka odborom, ktoré si napriek obrovskému tlaku do konca zachovali svoju tvár a napokon prijali kompromis zažehnávajúci pripravenú nezmyselnú odplatu. Možno sa raz dozvieme aj skutočnú pravdu o tom, prečo k tomu vlastne došlo…