Podľa primátora Petra Gogolu sa súčasné zadlženie mesta Banská Bystrica pohybuje na úrovni 228 eur na hlavu obyvateľa. V minulom období za Ivana Saktora to bolo podľa hodnotenia neziskovej organizácie INEKO 169 eur na Banskobystričana.

Aj keď vzhľadom na aktuálnosť a zdroj údajov to nie je celkom exaktné porovnanie, dlh mesta sa za cca dva roky zvýšil o 59 eur na občana. Život ukazuje, že skutočný vývoj zadlženia banskobystrickej samosprávy je opačný, ako sa o tom hovorilo v kampani pred poslednými komunálnymi voľbami v meste pod Urpínom. „Skapatý pes“ sa stále nenašiel a miera zadlženia Banskej Bystrice voči príjmom mestského rozpočtu, napriek zvýšeniu dlhu na občana, stále nie je dramatická (na rozdiel napríklad od Žiliny, Bratislavy či Trenčína). Je zhruba polovičná oproti zákonom stanovenej hranici 60%.

Súčasná realita všedného dňa je taká,  že mesto pod Urpínom  priebežne síce hospodári s účtovným prebytkom a má financie na základnú prevádzku (aj keď načas neplatí faktúry za komunálne služby), ale kvôli dramatickému poklesu kapitálových príjmov a minimálnemu využívaniu európskych peňazí nemá zdroje na vlastné investície. Nebyť minuloročného prvému mestskému PPP projektu na obnovu mestských komunikácií a pokračovania budovania priemyselného parku v Šalkovej prostredníctvom mestskej spoločnosti MBB a.s., nebolo by o čom hovoriť. Aktuálne sa realizuje časť komplexného informačného systému mesta, ktorý bol v roku 2010 schválený ako europrojekt. Teraz sa bude financovať z mestského rozpočtu…

Prvé mesiace tohto roka boli pre mesto ekonomicky náročné z hľadiska daňových príjmov, keďže mestské dane a poplatky začínajú nabiehať na účet až v druhom štvrťroku. Samospráva dlhovala platby dopravcom MHD (neplatilo sa ani za elektrinu), čo bude mesto dobiehať v priebehu tohto a budúceho roka. Nevytvárajú sa však žiadne rezervy, z ktorých by sa takéto dlhy v budúcnosti riešili, ak si mesto nezoberie bankový úver alebo nebude ešte radikálnejšie šetriť náklady na administratívu či prevádzku mesta.  Tlak na zvyšovanie vnútorného zadlženie mesta tak neustále stúpa.

Na poslednom zastupiteľstve niektorí poslanci vyzývali vedenie mesta, aby hľadalo účinné nástroje na zvrátenie tohto negatívneho ekonomického trendu. Primátor Peter Gogola porovnával Banskú Bystricu s Trenčínom, kde sa primátorovi Rybníčkovi podarilo reštriktívnymi opatreniami znížiť hrozivý dlh mesta. K aktuálnej situácii uviedol: „Banská Bystrica má podľa mojich informácií  zadlženosť 228 eur na hlavu obyvateľa, ale vzhľadom na vývoj situácie budeme musieť byť zrejme pripravení na to, aby sme na MsÚ rozmýšľali, aké reštriktívne opatrenia prijmeme, aby sa tie nožnice zadlženosti neotvárali.“

K zadlženiu mesta voči dopravcom MHD primátor povedal: „Našou ambíciou je vyrovnať sa s týmito problémami, ktoré komplikuje objemný balík úverov z minulosti. Súvisí to s výkonmi vo verejnom záujme v MHD. Nové trolejbusy, ktoré sme získali z eurofondov, majú predpísané určité kilometre. Ak by sme ich nedodržali, prostriedky by sme museli vrátiť.“ Preto chce mesto motivovať občanov, aby miesto individuálnej dopravy volili ekologickejšiu MHD, pričom sa má rozšíriť aj sieť cyklotrás.

Tým najväčším problémom mesta, o ktorom okrem primátora hovoria v Banskej Bystrici už azda všetci, je však stagnácia prílevu investorov a investícií do mesta. Nebyť štátnej investície do severného obchvatu mesta s napojením na R1 a zopár menších investorov v priemyselnom parku, tak z mesta pod Urpínom sa pomaly, ale isto stane jedna „veľká dedina“. Znie to možno príkro, ale je to tak. Zopár nových obchodných priestorov nás nevytrhne, chce to strategického investora s nejakou zaujímavou výrobou…

Ide totiž o to, že silní investori prinášajú so sebou nové pracovné miesta pre miestnych obyvateľov (mimochodom nezamestnanosť v banskobystrickom okrese sa za posledný rok nebezpečne priblížila k hranici 10 percent), navyše okrem daní aj tzv. mimorozpočtové zdroje do mesta vo forme vlastných investícií do infraštruktúry či podpory rôznych mestských aktivít (kultúra, šport, sociálne veci a ďalšie).

Hoci ani Banskú Bystricu neobišli negatívne dôsledky hospodárskej krízy, o to viac by sa vedenie mesta malo zo všetkých síl zamerať na vytváranie vhodných podmienok pre podnikateľov a investorov, aby sme ich k nám prilákali a oni nešli radšej „o dům dál“. To sa žiaľ týka aj niektorých domácich investorov, ktorí už vážne rozmýšľajú o premiestnení svojich podnikateľských aktivít mimo Banskej Bystrice V tomto vidno najväčšiu slabinu primátora Petra Gogolu a jeho tímu za rok a pol vo funkcii.

Cestovný ruch je fajn, ale ten v dohľadnej dobe určite nevytrhne nášmu mestu ekonomický tŕň z päty. Tento biznis si najskôr žiada investície, aby po určitom čase mohol začal prinášať prvé plody. Aby sme o dva pol roka nemuseli konštatovať, že tento experiment nevyšiel podľa predstáv a  dlh mesta na hlavu každého Banskobystričana opäť vzrástol. Ešte stále je čas, aby nastal nejaký pozitívny obrat. K zmene však musí dôjsť najskôr dôjsť v myslení tých, ktorí prevzali na seba zodpovednosť za riadenie mesta.