Vlna za vlnou sa na Bystricu valí. Aj takto poeticky by sa dali nazvať „Jóbove zvesti“, ktoré k nám v posledných týždňoch prichádzajú z vládnej Bratislavy.

Po oddialení predĺženia R1 z Banskej Bystrice do Ružomberka sa z nášho mesta má odsťahovať do Bratislavy Daňové riaditeľstvo SR, v kuloároch sa spomína aj presun ústredia Slovenskej pošty rovnakým smerom. To sú nepríjemné údery pod pás nielen pre všetkých Banskobystričanov bez rozdielu politických tričiek, ale aj pre miestnych politikov.

Obzvlášť pre tých, ktorí patria k stranám vládnej koalície. To platí aj pre banskobystrického primátora, ktorého v komunálnych voľbách podporila stredopravá koalícia. Jej vládni predstavitelia však po voľbách na neho a celé mesto pod Urpínom akosi zabudli. Použijúc primátorov slovník, z Banskej Bystrice sa stáva apendix Slovenska. A dodajme, že zďaleka nie iba dopravný.

V normálnej spoločnosti takéto vládne údery veľkému krajskému mestu v strede Slovenska, ktoré je centrum regiónu s obrovskou nezamestnanosťou a nízkym ekonomickým rastom, spôsobia stratu kredibility a zneistenie investorov. Pritom práve na príchode nových investorov s prílevom investícií stojí a padá rozvoj každého mesta či regiónu.

Keď k tomu pridáme nechutné špeciality z vlastnej domácej kuchyne, ku ktorým patrí neštandardné zasahovanie rady poradcov primátora nielen do kompetencií štatutára mesta, ale aj mestského zastupiteľstva, zneistenie potenciálnych investorov ešte narastie. Čo iné sa dá očakávať, keď investor miesto prvého stretnutia s hlavou mesta a radnými musí ísť so svojím investičným zámerom najskôr na „koberček“ poradcov, ktorí ho tam preklepú a uložia mu úlohy. Keď sa to z médií náhodou dozvedia poslanci, na streche domácej radnice vzbĺkne oheň studenej vojny medzi volenými zástupcami občanov..

Tieto vládne a domáce polená kladené pod nohy mesta spôsobujú, že na žiaduci rozvoj mesta môžeme časom zabudnúť. Takto veru z Banskej Bystrice, ani pri najlepšej vôli, žiadne centrum cestovného ruchu nevybudujeme, tobôž nie stredoeurópskeho významu.

Horšie je, že takéto faktické znevažovanie dobrého mena Banskej Bystrice akoby vedeniu mesta (s výnimkou postoja k R1) nevadilo. Možno si súčasní páni na radnici neuvedomujú, že o každého investora a investíciu sa na Slovensku zvádza tvrdý súboj. Za dobré postavenie mesta na trhu sa bojuje a v dobrom slova zmysle lobuje.

Pre vysvetlenie výraz lobing alebo lobovanie je v užšom význame proces ovplyvňovania zákonodarcov, ministrov a iných štátnych úradníkov (prípadne hospodárskych subjektov), záujmovými resp. nátlakovými skupinami presadzujúcimi spoločný záujem, s cieľom dosiahnuť nejaké rozhodnutie alebo čin. V širšom ponímaní ide o verejné propagovanie nejakého cieľa alebo boja za práva určitej skupiny ľudí, napríklad občanov mesta.

Preto by otázka na predstaviteľov mesta Banská Bystrica mala znieť, či a ako tento legitímny spôsob boja o dobré meno mesta v prospech Banskobystričanov využívajú. Spoločný otvorený list banskobystrického a ružomberského primátora ministrovi dopravy Figeľovi je určite správna vec, ale zďaleka nestačí.

Možno by vedenie nášho mesta malo venovať verejnoprospešnému lobingu smerom k vláde omnoho viac úsilia a času, ako rôznym spoločenským akciám. Najmä keď ich politické zafarbenie je rovnaké. Primátor by mohol uprednostniť vážny rozhovor s premiérkou medzi štyrmi očami skôr, ako najbližšiu spoločnú zábavu s ňou pre Banskobystričanov v Barbakane. Ešte predtým si však treba pozametať pred vlastným prahom a zladiť krok s poslaneckou väčšinou, aj keď tá je iného politického zafarbenia.

Pokiaľ nebude vyžarovať z vedúcich predstaviteľov krajskej metropole jasná a úprimná vôľa po skutočnom rozvoji mesta, tak nás budú seriózni investori obchádzať a postupne sa staneme obyčajným provinčným mestečkom v strede Slovenska. Formálne ešte stále administratívnym a kultúrnym centrom, ale bez poriadnej práce a stáleho príjmu pre svojich občanov. Z vládnutia v štýle „chlieb a hry“ tak zostane v Banskej Bystrici iba tá druhá časť, pre väčšinu obyvateľov mesta však nie veľmi zábavná.

Možno by stálo zato, keby banskobystrický primátor na svojom Facebooku okrem diskusie o R1 otvoril aj jednu veľmi praktickú diskusnú skupinu. V nej by zbieral odpovede silnej „lobistickej skupiny“ Banskobystričanov na otázku, čo považujú za svoj najväčší problém v meste a ako by pri jeho riešení malo podľa nich postupovať vedenie mestskej samosprávy.

To by bolo nepochybne omnoho múdrejšie, ako keď o územnom rozvoji mesta nechá primátor rozhodovať úzku diskusnú skupinu svojich poradcov a ex post píše „svojim“ ministrom.