V slovenskej politike sa stalo nepísaným pravidlom, že nových predstaviteľov vlády i na miestnej úrovni sa patrí kritizovať až po sto dňoch od ich nástupu do funkcie, aby mali čas zoznámiť sa s prostredím a zaujať nejaké zmysluplné stanovisko k svojmu ďalšiemu pôsobeniu.

1.apríla uplynulo povestných sto dní od nástupu nového banskobystrického primátora Petra Gogolu na stolec určený pre prvého muža mesta pod Urpínom. To je príležitosť, aby sme sa pokúsili o redakčnú analýzu tohto takpovediac „panenského“ obdobia.

Volebná zmena
Na úvod treba povedať, že volebné víťazstvo a nástup Petra Gogolu do funkcie primátora mu niet čo závidieť. Ako nezávislý kandidát pomerne presvedčivo porazil silného protikandidáta najúspešnejšej opozičnej politickej strany Smer-SD najmä vďaka tomu, že väčšina voličov ho spojila s očakávanou principiálnou zmeny vo vedení „červeného“ mesta. K tomu sa pridala jednotná podpora všetkých vládnych pravicových strán a vzdanie sa kandidatúry „modrých“ Martina Baníka a Zdenka Haringa v jeho prospech.

Šokujúce však bolo obsadenie nového mestského zastupiteľstva, v ktorom na rozdiel od volieb primátora jasne dominujú opoziční kandidáti koalície Smer-SD, SNS. Tí doslova prevalcovali pravicové strany, ktoré v Banskej Bystrici zaznamenali najhorší volebný výsledok od roku 1990. Peter Gogola sa ocitol v „dobytom“ meste doslova ako generál bez vojska. Až sa žiadalo verejne opýtať Banskobystričanov, či si myslia, že v novembrových komunálnych voľbách 2010 došlo v meste pod Urpínom naozaj k zásadnej politickej zmene…

Peter Gogola prišiel na úrad bez akýchkoľvek praktických skúseností z komunálnej politiky, čomu zodpovedali aj jeho prvé praktické kroky vo funkcii primátora krajského mesta. Naviac za prednostu mestského úradu vymenoval bez výberového konania ďalšieho „komunálneho nováčika“ Miroslava Rybára, ktorý bol jeho volebným sponzorom a neúspešne kandidoval za poslanca. Ten popri vedení úradu naďalej podniká, čo zoslabuje význam jednej zo sľubovaných zmien v meste-väčšiu transparentnosť.

Ku komunálnej sa pričlenila aj politická neskúsenosť nového vedenia mesta. Každému Bystričanovi muselo byť od začiatku jasné, že v tejto situácii má nezávislý primátor podporovaný slabou pravicou iba dve možnosti – buď zostane ideálnym nositeľom „modrej“ zmeny a za pomoci občianskej verejnosti a médií zvedie zápas s väčšinovou opozíciou v zastupiteľstve, alebo sa s ňou dohodne na pravidlách vzájomnej strategickej spolupráce.

Prvé rozpačité kroky
Spočiatku to vyzeralo na prvú možnosť, keďže v nevyhnutných politických rokovaniach so silnou a skúsenou opozíciou sa prejavili všetky slabiny nových vodcov mesta. Tí sa pustili do zápasu s opozíciou dosť nesmelo. Ak niekto nedokáže jasne deklarovať svoje priority a záujmy v meste, ťažko očakávať od väčšinovej opozície, že tá bez boja prenechá celý politicko-ekonomický priestor v meste slabému koaličnému primátorovi.

Primátor začal úradovať na pohľad skôr marketingovo, ako účelne a efektívne. Stretnutia s veľvyslancami striedali stretnutia s predstaviteľmi tretieho sektora, kultúry a ďalšími skupinami občanov. Chýbala však jasná a konkrétna formulácia vízie zásadných strategických krokov na nasledujúce štyri roky, najmä čo sa týka ekonomiky a hospodárskeho rozvoja mesta.

Všeobecné vyhlásenia o väčšej transparentnosti v meste, ktoré by sa malo stať centrom cestovného ruchu, o nevyhnutnom šetrení a minimálnych výdavkoch aj na investície, vízie o zelenom meste a dobrom živote v ňom iba ťažko zakrývali pocit akejsi bezmocnosti primátora, ako a kam chce reálne nasmerovať Banskú Bystricu. Akoby si iba hľadal svoje pravé miesto na slnku.

Opozičná sila v zastupiteľstve
Skutočné politické rozloženie síl v meste ukázalo prvé pracovné zasadnutie v januári 2011. Opoziční poslanci demonštrovali svoju silu schválením minimálneho platu pre primátora a obsadením kľúčových postov v orgánom mestských obchodných spoločností, v mestskej rade i v komisiách. Na primátorovej strane zostalo okrem viceprimátorky z SDKÚ-DS a jedného-dvoch nezávislých iba sedem poslancov Banskobystrickej alternatívy. Tento kedysi výrazne opozičný poslanecký klub občianskych aktivistov prechodom do koalície s primátorom paradoxne stratil svoju dôležitosť a relatívnu nezávislosť. Potvrdzuje sa, že k presadzovaniu svojich zámerov v zastupiteľstve môže primátor voči opozícii počítať iba s minimálnou poslaneckou silou.

Nervózni z takéhoto vývoja povolebnej situácie zostali nielen voliči zmeny, ale aj predstavitelia jeho podporovateľov z pravicových strán. Svoje ambície museli preniesť z mestského parlamentu na mestský úrad, kde má kompetenciu iba primátor. Ale ani tam k sľubovaným zmenám (zatiaľ) nedošlo. Jednak na miesta vedúcich úradníkov musia byť výberové konania, ale primátor po svojom príchode na mestský úrad zistil, že tu pracujú skutoční profesionáli. Preto tých len tak meniť za straníckych nominantov nebude jednoduché.

Rozpočtové provizórium
Najväčší verejný tlak na primátora vyvolali mestské financie, presnejšie povedané nový návrh rozpočtu mesta na rok 2011 a tým aj ukončenie rozpočtového provizória, v ktorom sa mesto nachádzalo od 1.januára. Pôvodne mal primátor predložiť návrh rozpočtu vo februári, ale nestihol to. Problémom paradoxne nebolo údajné obrovské zadlženie mesta z minulého obdobia (Banská Bystrica má z krajských najmenšiu mieru zadlženia za minulý rok), ale hľadanie dostatočných zdrojov najmä na strane kapitálových príjmov na budúce investície mesta.

Prvý návrh nového rozpočtu mesta predložil primátor členom finančnej komisie až začiatkom marca. Ten následne po pripomienkach najmä opozičných poslancov zmenil svoju pôvodnú tvár, ale napokon mohol ísť do mestského zastupiteľstva ako vyrovnaný a zároveň šetriaci bežné výdavky. Navyše sa v meste rozbehli investičné projekty pripravené ešte v minulom roku, zvýšil sa aj príjem mesta z podielových daní, čo spolu so šetrením výdavkov začalo napĺňať krízou podvyživenú mestskú kasu.

Dohoda primátora s opozíciou na novom rozpočte
Interné rokovania primátora s opozíciou o novom rozpočte priniesli napokon spoločnú dohodu. Opozícia presadila do finálneho návrhu svoje ekonomicko-sociálne priority vrátane nových investícií do mestských častí bez toho, aby zbytočne nafukovala príjmy, šetriac pritom výdavky na administratívu. Primátor dosiahol deklarovanú vyrovnanú bilanciu príjmov a výdavkov, takže spokojné mohli byť obe strany.

Tým došlo k prelomeniu prvotnej bariéry medzi primátorom a väčšinovou opozíciou. Ukončila sa tak trojmesačná „studená vojna“ medzi politicky nezmieriteľnými súpermi a premenila sa na spoluprácu. Aspoň čo sa týka mestských financií. Či tomu bude aj v ostatných veciach spoločného záujmu o rozvoj mesta, ukážu ďalšie mestské zastupiteľstva.

Zmena zmeny
V každom prípade je to pozitívna správa pre občanov mesta, keď sa po vzájomnej komunikácii našiel priestor na rozumný kompromis. Otázkou zostáva, do akej miery bude ochotný zájsť primátor pri korigovaní svojich ideálnych predstáv zmeny v meste s rešpektovaním priorít opozície. Okrem mestského úradu, kde môže sľubované zmeny urobiť zavedením novej organizačnej štruktúry, na všetkom ostatnom sa bude musieť dohodnúť s opozičnými poslancami. Tento pragmatický „politický obchod“ môže spôsobiť stratu ilúzií zásadových voličov zmeny. Ale u tých voličov, ktorí chcú vidieť ďalší rozvoj mesta bez ohľadu na politické tričká tých, ktorí majú na to vplyv, to skôr vyvolá úľavu.

Optimistický záver
Ak začiatok prvej stovky dní nového banskobystrického primátora v úrade vyznel rozpačito, záver vyzerá optimistickejšie. Pred primátorom a poslancami je však ďalších viac ako 1.350 dní verejnej činnosti, aby počas nich presvedčili občanov, že ich voľba bola predsa len správna.