Bystrická Kalvária sa stala doslova „kalváriou“ Bystričanov. Verejná diskusia o tom, či na banskobystrickej Kalvárskej hore stavať alebo nestavať, sa niekoľkokrát dostala do kritického bodu. Vznikli petície s podpismi viac ako päťtisíc občanov, ktorí sú proti plánovanej výstavbe pod Kalváriou. Dnes to dokonca rieši súd.

Územné rozhodnutie o umiestnení stavby vydáva mestský stavebný úrad. Ten síce patrí do organizačnej štruktúry mestského úradu, ale musí rozhodovať samostatne, odborne a nezávisle od akejkoľvek miestnej či inej moci, prísne podľa platných zákonov SR. Stavebný úrad do 11. marca 2010 vyhodnotil verejné pripomienkové konanie so všetkými došlými pripomienkami a stanoviskami, preskúmal súlad návrhu so zákonmi a územným plánom mesta. Jeho verdikt bol jasný-predložený návrh nie je v súlade s platným územným plánom mesta.

Rozhodli dva vážne argumenty. Územný plán hovorí o prevažujúcej občianskej vybavenosti v súvislosti s vytvorením zázemia existujúcimi objektmi religiózneho a sociálneho významu, ako doplnkovú funkciu môže tvoriť bytová časť. Navrhované rezidenčné vily túto podmienku nesplnili. Druhým argumentom bolo tvrdé Predbežné opatrenie Pamiatkového úradu SR, ktorým sa zastavili všetky územné a stavebné povolenia až do vyhlásenia ochranného pásma Mestskej pamiatkovej rezervácie, kam patrí aj Kalvária.

Investor-Biskupský úrad sa proti negatívnemu rozhodnutiu Mestského stavebného odvolal na Krajský stavebný úrad. Ten v júli 2010 zrušil pôvodné rozhodnutie stavebného úradu a vrátil vec na nové prerokovanie, ale iba z procesných dôvodov. Zároveň vo svojom rozhodnutí konštatoval, že hlavnému dôvodu odvolania investora nemôže vyhovieť, lebo jeho návrh na umiestnenie štyroch rezidenčných viliek a občianskej vybavenosti je v rozpore s platným územným plánom mesta. V tom Krajský stavebný úrad podporilo aj príslušné ministerstvo.

Investor sa rozhodol riešiť celý spor na súde, kam smerovala jeho žaloba proti rozhodnutiu stavebného úradu. Stále sa čaká na konečný verdikt súdu. Zaujímavé bude i to, ako sa s týmto ostro sledovaným územím pod Kalváriou vysporiada nový územný plán mesta. Ten by sa mal schvaľovať ešte v tomto roku, ak sa úspešne dokončí proces verejného pripomienkovania jeho finálneho návrhu.

Proti výstavbe pod Kalváriou sú okrem veľkej časti občanov aj niektorí banskobystrickí architekti a historici. V danom priestore podľa nich musí byť zachovaná ničím nerušená terajšia relaxačno-duchovná funkcia, a nie bytové domy. Svoje jednoznačné stanovisko v médiách zaujal aj tvorca vydarenej realizovanej obnovy bystrickej Kalvárie i iných sakrálnych objektov, známy architekt Jozef Frtús.

Zaujímavé na tomto spore, ktorý vrcholil vlani, bol fakt, že všetky občianske a mediálne aktivity protestujúcich smerovali na mesto a primátora. Akoby iba toto boli tie správne zamerané ciele, ktoré môžu zastaviť navrhovanú výstavbu pod Kalváriou. Preto bývalý primátor mesta Ivan Saktor ešte pred rozhodnutím stavebného úradu navštívil biskupa Rudolfa Baláža a snažil sa mu vysvetliť postoje občanov i samotného mesta, ktoré môže rozhodovať iba v rámci zákona. Navrhol mu, aby jeho úrad ešte prehodnotil svoju kontroverznú investíciu v súlade s platným územným plánom mesta. Tým dal jasne najavo, že to najdôležitejšie rozhodnutie je v rukách investora.

Pozornosť verejnosti na Biskupský úrad sa obrátila až po negatívnom rozhodnutí mestského stavebného úradu. Je zrejmé, že iba investor môže korekciou svojho návrhu, teda obmedzením bytovej výstavby pod Kalváriou v prospech občianskej vybavenosti zmeniť to, čo je nielen legislatívnym, ale aj občianskym problémom. Avšak ani doterajšie rozhodnutia stavebných úradov nemôžu zastaviť ďalšiu zmysluplnú diskusiu o budúcnosti iba nedávno obnovenej kultúrno-duchovnej pamiatky mesta pod Urpínom. Veď ide o zachovanie vzácneho dedičstva pre ďalšie generácie.

Na druhej strane treba vidieť aj to, že vlastník pozemkov a správca cirkevného majetku, ktorý si vyžaduje neustále investície na opravu historických budov a výstavbu nových zariadení pre cirkev a veriacich, musí hľadať všetky cesty vedúce k získaniu potrebných finančných zdrojov. Tie dnes nemá ani štát, preto množstvo kultúrnych a historických pamiatok akoby nemalo svojho pána.

Ide len o to, aby sa legitímne názory verejnosti a katolíckej cirkvi stretli v nejakom vzájomne prijateľnom priesečníku možných riešení, ktoré budú zodpovedať územnému plánu a zákonom, pričom sa zachová hlboký duchovný rozmer tohto historického miesta. Veď Kalváriu po rokoch komunistického zabudnutia obnovil práve banskobystrický Biskupský úrad pričinením svojho biskupa Rudolfa Baláža.