Vladimír Sklenka: Záhadný nápis na Velestúre pri Banskej Bystrici

ZAUJÍMAVOSŤ
5 /

Vrchy medzi Banskou Bystricou a Kremnicou skrývajú množstvo zaujímavostí. Okrem Tajovského tunela sú to aj záhadné runové nápisy vyryté do kameňa.

Hora Velestúr

Podarilo sa ich dokonca objaviť niekoľko. Najznámejší z nich je nápis na hore Velestúr. Nápisy niektorí považujú za germánske, ďalší za slovanské – slovenské a niektorí za falzifikáty z obdobia slovenského národného obrodenia z polovice 19. storočia.

Nenachádzajú sa však len tu, ale aj pri Hrochoti a neznáme nápisy sa spomínajú aj na menhiroch na okolí obce Priechod. Nech je pravda akákoľvek – nápisy patria ku klenotom a  atrakciám nášho mesta a kraja. O Velestúrskom nápise vyšla nedávno zaujímavá a podnetná publikácia z pera Jána Ducára „Pravda o Velestúre“. V súčasnosti na Slovensku názov Velestúr spropagoval svojou knihou aj Jozef Banáš.

Kde sa Velestúrsky nápis nachádza

Záhadný Nápis  na hore Velestúr je umiestnený na skalnej stene vrcholu Velestúr vo výške 1.254 m nad morom. Velestúr je vrch v hlavnom hrebeni Kremnických vrchov. Leží južne od centrálnej časti pohoria a susedí na severe so Zlatou studňou a na západe s vrchom Smrečník. Pod južnými svahmi sa nachádza sedlo tri Kríže. Skala s nápisom sa nachádza neďaleko sedla Tri kríže, kadiaľ viedla starobylá stredoveká cesta z Banskej Bystrice cez Radvaň a Malachov do Kremnice.

Bystričanom dal súhlas prechádzať do Kremnice touto cestou už kráľ Matej Korvín v 15. storočí. Druhou variantov pešej cesty na Velestúr je cesta z Radvane a Horné Pršany. Autom sa tam samozrejme nedostanete, je to krásna turistická trasa. Bohatú minulosť týchto ciest dodnes pripomína drevený hostinec na Kremnickej strane, kde sa cestujúci mohli zastaviť a občerstviť.

Kto objavil a kedy Velestúrsky nápis

Velestúrsky nápis objavil kremnický archivár a banskobystrický rodák Pavol Križko. Samotný objav tohto nápisu spadá do obdobia začiatku 60. rokov 19. storočia. Križko popísal samotný objav a pokúsil sa o jeho preklad do slovenského jazyka: „Prišiel Silian od severu, zboril Kremnicu a Turovo i všetky hrady; i bolo rokov po Turovi 280.“

Ľudová legenda o Velestúrskom nápise

Okolití dedinčania považovali nápisy za čarodejnícke písmo. Jeden z nich spomína na pôvod písma takto:

„Kým som ešte bol chlapcom, rozprával mi môj starý otec, že voľakedy v týchto horách rástol jeden strom a na tom strome bolo jedno zlaté jablko, ktoré strážil vojak s mečom. Tu však priletel raz tam z tade, kde to slniečko zapadá, jeden šarkan s deviatimi hlavami a chcel to jablko zožrať, ale vojak mu to nechcel dovoliť, I strhol sa medzi tým vojakom a tým šarkanom boj, ktorý trval celých deväť dní a deväť nocí. Potom premohol vojak šarkana a zabil ho. Tu vytrhlo sa z mŕtveho šarkana dakoľko pier a letelo v tie strany, kde klonieva sa zlaté slniečko za hory.“

Ďalej pokračuje:

„Keď vojak videl, že je zlaté jablko ochránené, vzal svoj meč a vykresal ním tie čiary, čo ste ich dnes hľadali. Môj starý otec mi síce hovorieval, že má byť to písmo na tých horách, ale kdeže ho nájdeš, hriešny človeče, keď bola tá skala machom zarastená. Iba keď pred niekoľkými rokmi na týchto vrchoch horu rúbali, oddrapila jedna jedľa, keď padala, ten mach z tej skaly, a od tých čias viem, kde to písmo leží. Nechoďte tam, lebo ešte raz vám vravím, že je to čarodejnícke písmo, bo tam – vraj – z toho šarkana veľa jedu vytieklo.“

Križko hovorí:

„V tomto vrchu a okolo neho v susedných pásmach rozprestierali sa voľakedy asi na hodinu cesty dlhé a tiež asi toľko široké bane v ktorých sa ťažilo živé striebro, čiže ortuť. Takmer v prostriedku tohto územia leží i dnes ešte z troch domov záležiaca dedinka Ortúty Poniže tohto banského územia a vyše dediny Malachova je jeden kopec, ktorý okolitý ľud Hrádkom nazýva. Zreteľné stopy z týchto baní vídať tam až do dnes. Medzi iným vyteká ešte i teraz neďaleko vyše spomenutého Hrádku z neveľkej diery červeno-žltá, kremnickej a novobanskej celkom podobná voda.“

A pokračuje:

„Taktiež vídať v juhozápadnom konci tohto banského územia vo výške asi 1000 stôp nad hladinou hronskou jedno neveľké jazero, ktoré vzniklo tým, že – keď sa jedna celá polovica vrchu prepadla – do doliny vychodivšiu priečnu chodbu čiže štôlňu zasypalo a tým voda von jamou vytisnutá bola a v  priehlbine vytvorila jazero.“

Pavol Križko pochádzal zo starobylej banskobystrickej meštianskej rodiny

Najdôležitejšou postavou celého objavu velestúrskeho nápisu bol slovenský národovec Pavol Križko. Za svoj objav a preklad textu sa mu nedostalo uznania. Bol obvinený, že sám bol tvorcom nápisu a organizátorom výroby falzifikátu.

Pavol Križko, významný historik, archivár, kultúrny činiteľ a popredný slovenský národný dejateľ, upozornil na seba už ako študent gymnázia v rodnej Banskej Bystrici. Pavol Križko sa narodil 30.mája 1841 v Banskej Bystrici v dome na Lazovnej ulici č.12. Dom bol zbúraný a na jeho mieste postavený nový.

Na priečelí domu je umiestnená pamätná tabuľa, ktorá pripomína túto významnú osobnosť slovenských dejín. V Banskej Bystrici navštevoval v rokoch 1848 – 1851 evanjelickú základnú školu. Roku 1855 sa zapisuje na evanjelické gymnázium v Banskej Bystrici. Venuje sa najmä histórii.

Ako žiak IV. triedy gymnázia študuje stručne záznamy rodinnej kroniky, ktorú našiel u otca a dopĺňa ju správami o svojich predkoch, ktoré zistil v cechových archívoch. Križkove sľubne začaté štúdium ohrozili zlé finančné pomery v rodine. Ako študent V. triedy gymnázia podáva si Pavol Križko žiadosť o prijatie na uprázdnené miesto učiteľa v Kremnici. Roku 1861 nastupuje na kremnickej evanjelickej škole.

Neskoršie sa Pavol Križko stáva kremnickým archivárom. V Kremnici spolupracuje s lekárom a spisovateľom Gustávom Kazimírom Zechenterom – Laskomerským. Aj s profesorom na slovenskom katolíckom gymnáziu Jozefom Božetechom Klemensom, ktorý ako maliar mu prekresľuje runové nápisy.

V skutočnosti Kremnické pohorie ukrýva oveľa viac značiek, nápisov a tabúľ. Nachádzajú sa tu na kameňoch vytesané erby miest Banskej Bystrice a Kremnice – ktoré slúžili ako hraničné medzníky medzi týmito mestami. Dokonca aj vyrezávanú tabuľu, ktorá pripomína smrť Karola Radvanského v týchto lesoch počas poľovačky.

Záleží len na Vás či sa vyberiete na túru do tohto prekrásneho kúta nášho Slovenska a objavíte ďalšie doteraz neznáme nápisy.

Autor: Vladimír Sklenka, Foto: ilust.