Starobylý zvyk plný spevu a ľudových tradícií opäť spojí generácie pri spoločnom sprievode a symbolickom obrade. Príchod jari si v Banskej Bystrici pripomenieme tradičným podujatím Vynášanie Moreny.

Morenu od stredoveku nosili mladé dievčatá po slovenských dedinách a vyháňali tak smrť, choroby a dlhé obdobie zimy. Zvyky, tradície, obyčaje či rôzne obrady vždy tvorili a tvoria dôležitú duchovnú kultúru národa. Vynášanie Moreny tak aj tento rok symbolicky ukončí zimu v Banskej Bystrici a privíta teplejšie dni a prebudenú prírodu.

Stredoslovenské múzeum – kultúrna inštitúcia Banskobystrického samosprávneho kraja pripravilo na piatok 20. marca o 16:00 hodine na Radnici v Banskej Bystrici tradičné  kultúrne podujatie s názvom Vynášanie Moreny. Symbolické vynesenie zimy z chotára bude plné tanca a spevu vďaka Detskému folklórnemu súboru Matičiarik z Banskej Bystrice.

Podujatie bude tento rok obohatené aj o odborné vstupy etnologičky, botaničky a vedeckej pracovníčky zo Stredoslovenského múzea, ktoré jarné zvykoslovie a prebúdzanie prírody doplnia vo svojich krátkych besedách. V Cikkerovej sieni Radnice na Námestí SNP si  tak spoločne pripomenieme jeden z najkrajších jarných zvykov. Sprievod s Morenou sa po programe v interiéri  premiestni cez celú Dolnú ulicu až ku mostu pri potoku Bystrička, kde sa Morena symbolicky zapáli a hodí do vody.

 „Nedeľa dva týždne pred Veľkou nocou sa nazýva aj Smrtná alebo Šúľková, keďže sa na obed jedli šúľance, aby malo obilie veľké a plné klasy. V túto nedeľu sa na našom území dlho zachovával zvyk vynášania Moreny. V niektorých regiónoch Slovenska sa Morena vynášala na Kvetnú nedeľu. Korene tohto prastarého obradu súvisia s predkresťanským výročným obyčajovým cyklom. Morena symbolizovala zimu, s ktorou sa spájala temnota a napokon aj smrť. Dedinské spoločenstvo pociťovalo potrebu zbaviť sa jej, poslať s ňou do nenávratna všetko zlé, temné a choré a otvoriť sa príchodu novej jari,“

oboznamuje s predveľkonočnými zvykmi Jana Koltonová, etnografka Stredoslovenského múzea.

Vynášanie Moreny malo po celom území Slovenska rozličné podoby, vždy však šlo o sprievod dievčat, ktoré spievali obradové piesne a niekde aj tancovali. Na konci dediny Morenu zapálili a hodili do tečúcej vody. Tak ako voda odplavila Morenu, mala aj zima opustiť kraj.

„S prichádzajúcimi sviatkami jari – Veľkou nocou sme sa v Stredoslovenskom múzeu rozhodli (nielen) pre Bystričanov pripraviť opäť tradičné zvykové podujatie, akým je v tomto období vynášanie Moreny. V prvej polovici 20. storočia začal tento zvyk zanikať, no ja som veľmi rád, že vďaka výborným spoluprácam s okolitými folklórnymi súbormi, môžeme verejnosti priniesť atraktívny zážitok doplnený odbornými informáciami od našej etnografky a botaničky aj na tomto podujatí. Tento rok celé podujatie odštartuje v priestoroch Radnice, kde si návštevníci okrem programu vypočujú aj cenné informácie o tomto zvykosloví a prebúdzajúcej sa prírode, ktorá už na jar prináša ľuďom svoje poklady, “

hovorí Marcel Pecník, riaditeľ Stredoslovenského múzea.

„Morena niesla aj mená ako Marmoriena, Marmuriena – tieto boli typické pre dolnú Oravu. V Šumiaci sa nazývala Marjena, v Pohorelej Mamurejna. V Gemeri bola známa ako Hejhana a v niektorých spišských obciach dokonca ako Šmertka, čo znamená smrtka.Pomenovanie Šmertka vychádzalo z prastarého obradu z predkresťanského obdobia, keď už naši slovanskí predkovia vynášali Morenu ako symbol smrti, zimy a tmy,“

dopĺňa Koltonová.

Zvyk vynášania Moreny postupne prešiel do repertoáru detí a v súčasnosti, najmä zásluhou folklórnych súborov, spestruje sviatočný čas veľkonočných sviatkov.

V posledných rokoch sa stretávame s jeho realizáciou v rámci kultúrnych podujatí v mestách naprieč celým Slovenskom a Banská Bystrica nie je výnimkou.