Prvého máj je u nás štátny Sviatok práce. Pozrime sa trochu na jeho históriu i ľudové tradície v tento symbolický prvomájový deň.

Sviatok práce

Prvý máj je medzinárodný sviatok pracujúcich. Uznesenie o oslavách prijal ustanovujúci kongres II. internacionály roku 1889 v Paríži na pamäť všeobecného štrajku a masových demonštrácií chicagskych robotníkov, ktoré sa konali roku 1886 za osemhodinový pracovný čas.

V roku 1886 sa všade v USA, od New Yorku po San Francisco  zdvihla vlna demonštrácií. Centrom boja bolo Chicago, do ulíc ktorého vyšlo 1. mája 40 000 štrajkujúcich. Štrajky pokračovali ešte dva dni, ale 3. mája využila polícia stretnutie štrajkujúcich so štrajkokazmi a začala paľbu do robotníkov, pričom šesť osôb bolo zabitých a päťdesiat ťažko ranených. Po krvavých udalostiach v Chicagu rozpútali úrady v celých USA štvanice proti robotníckemu hnutiu a masovo zatýkali.

Po vzniku Československa bol od roku 1919 Prvý máj vyhlásený za štátny sviatok. Prvomájové oslavy sa niesli v duchu boja proti nezamestnanosti a zhoršovaniu postavenia pracujúcich. V rokoch 1933 – 1938 vyjadrovali protest proti fašizmu a vojne. Prvomájové oslavy boli v období socializmu v Československu, po vzore Sovietskeho zväzu, spojené s prvomájovými sprievodmi s alegorickými vozmi.

Banskobystrický máj

Po novembri 1989 sa oslava Sviatku práce na 1. mája stala doménou ľavicových strán, v posledných rokoch najmä sociálnej demokracie. V Banskej Bystrici sa máj stavia tradične v predvečer Sviatku práce na Námestí SNP.

Pri stavaní mája nechýba kultúrny program a dobrá nálada. Korunu mája vyzdobia stužkami občania a za pomoci mechanizmov ho vztýčia v strede Námestia SNP.

Ján Nosko

Banskobystrický primátor Ján Nosko po postavení tohtoročného mája  povedal:

„Najkrajšie námestie na Slovensku začína ožívať a každým dňom sa viac a viac zapĺňa smiechom a pozitívnou náladou. Verím, že aj 18-metrový máj, ktorý sme dnes postavili, prinesie do nášho mesta po náročnom období radosť, zdravie a novú energiu.“

Ani tohto roku kvôli koronavírusovej pandémii prvomájové oslavy Sviatku práce nebudú. Osláviť tento sviatočný deň tak môžeme prechádzkou (možno aj protestnou) pod májom na námestí alebo v rozkvitnutej jarnej prírode, pokiaľ to počasie dovolí.

História stavania ľudových májov

Máje boli známe už v antike, ako symboly ochrany pred zlými duchmi a chorobami. Neskôr mládenci stavali dievčatám máje ako symbol zelene, života, aby boli dievčence pekné, štíhle a zdravé.

Zo správy z roku 1255 sa dozvedáme, že v nemeckom Aachene stavali stromy na 1. mája, na Turíce a na Jána pred kostol, radnicu, pred domy popredných mešťanov a všeobecne vážených osôb ako prejav úcty a žičlivosti. Odtiaľ už nebolo ďaleko k myšlienke postaviť máj aj pred dom obdivovaného dievčaťa.

V 15. storočí bolo postavenie mája znakom vážneho záujmu o dievča, ba za určitých okolností mohlo nadobudnúť právny význam. Svedčí o tom rozhodnutie cirkevného súdu v Čechách, ktorý v roku 1422 uznal právoplatnosť manželstva na základe sľubu lásky a vernosti a postavenia mája.

Neskôr nadobudli máje u nás diferencovaný význam. V prvom prípade postavil mládenec máj len tomu dievčaťu, o ktoré sa uchádzal. V druhom boli máje spoločným darom mládencov všetkým dospelým dievčatám obce. Tretí variant bol ten, že máj dostalo síce každé dievča, no ak malo svojho mládenca, jej máj bol iný, ako tie, ktoré boli kolektívnou pozornosťou mužskej mládeže.

V hornom Gemeri dostávali ešte v prvej tretine 20. storočia dievčatá máje len od svojich nápadníkov. Neskôr mládenci postavili máj každému dievčaťu v dedine. Zatiaľ čo smrek bol individuálnou poctou dievčaťu súcemu na vydaj, breza bola poctou kolektívnou.

Súčasťou stavania mája bola obchôdzka mládencov s muzikou po domoch, kde postavili máj, tancovanie s dievčatami, spev príležitostných piesní, pohostenie a obdarovanie.