Na Slovensku je 15. september štátnym aj cirkevným sviatkom Sedembolestnej Panny Márie. Tentoraz pripadol na piatok. Pripomeňme si históriu vzniku tohto sviatku a jeho význam pre náš národ.

Patrónka Slovenska

Symbol Sedembolestnej Panny Márie sa vzťahuje na jej bolesti. V Rímskokatolíckej cirkvi je Sedembolestná patrónkou Slovenska. V roku 1927 pápež Pius XI. vyhlásil Sedembolestnú Pannu Máriu. za hlavnú Patrónku Slovenska a pripomíname si ju každoročne 15. septembra. Prvá zmienka o sviatku Sedembolestnej Božej Matky pochádza z roku 1412, keď sa spomenul na cirkevnom sneme v Kolíne nad Rýnom.

Sedembolestná Panna Mária

Pre celú Rímskokatolícku cirkev ho však ustanovil až pápež Benedikt XIII. roku 1727 a zároveň povolil, aby sa Panna Mária Sedembolestná uctievala ako Patrónka Slovenska.

Jej národnou svätyňou sa stal chrám v Šaštíne s dlhým zoznamom zázrakov uskutočnených na príhovor Panny Márie. Jeho dejiny siahajú do roku 1564. Pápež Pavol VI. mu roku 1964 udelil titul baziliky minor (menšej).

Bazilika minor v Šaštíne

Sedem bolestí Panny Márie

Sedem je v biblickej reči symbolickým číslom a znamená plnosť. Mariánski ctitelia vymenúvajú aspoň sedem najznámejších bolestí Božej Matky, medzi ktoré patrí:

– proroctvo Simeona v chráme

– útek do Egypta

– strata dvanásťročného Ježiša v chráme

– stretnutie s Ježišom na krížovej ceste

– Ježišovo ukrižovanie a smrť

– Ježišovo snímanie z kríža

Sedem bolestí Panny Márie

Prvou je proroctvo Simeona, ktorý jej na 40. deň po narodení Ježiša predpovedal ťažkú budúcnosť Božieho Syna a aj to, že „jej vlastnú dušu prenikne meč”.

Druhýkrát Mária trpela, keď musela s dieťaťom utekať do Egypta pred Herodesom, ktorý dal v strachu pred novým kráľom vyvraždiť v Betleheme a na okolí všetkých chlapcov mladších ako dvojročných.

Treťou bolesťou bola pre Máriu strata 12 – ročného Ježiša v jeruzalemskom chráme počas Veľkonočných sviatkov.

Štvrtú a piatu bolesť prežívala matka Božieho Syna pri umučení svojho syna, keď sa s ním stretla na krížovej ceste a keď stála pod krížom.

Posledné dve bolesti ju zasiahli po Ježišovej smrti, keď držala v náručí jeho mŕtve telo a keď jej ho vzali, aby ho uložili do hrobu. Svojím utrpením spolupracovala Mária na vykupiteľskom diele Syna a veriaci ju uctievajú ako matku plnú bolesti.

Prežívanie sviatku

Slováci Panne Márii oddávna prechovávali osobitnú úctu a dôveru v trápeniach. Omšové texty zo sviatku Sedembolestnej vyjadrujú vieru, že „ani teraz neprestáva orodovať za nás a s materinskou láskou sa stará o bratov a sestry svojho Syna”. Chrámy zasvätené Božej Matke vznikali na území Slovenska najmä po roku 1250, teda po odchode Tatárov.

Spomienka na Sedembolestnú nás pozýva prežívať rozhodujúce chvíle dejín vykúpenia a uctiť si Matku, zjednotenú s trpiacim a ukrižovaným Synom. Jej materstvo na Kalvárii naberá univerzálne rozmery.

Pieta