V mesiaci júl predstaví historik Jozef Ďuriančik  secesiu ako univerzálny medzinárodný sloh a protagonistu secesnej architektúry v Banskej Bystrici – architekta a staviteľa Aloisa Peierbergera (1878-1931). Okrem najvýznamnejších stavieb tohto architekta sa zoznámite sa aj s jeho bývalým súkromným domom  na Námestí SNP 12 či bývalým štátnym Gymnáziom Andrej Sládkoviča  (dnes Ekonomická fakulta UMB).

Stretnutia s Aloisom Peierbergerom a jeho stavbami

Stretnutie účastníkov  prvého podujatia bude v Stredoslovenskej  galérii v  Betlenovom dome na Dolnej ulici 8, v utorok 16. júla 2024 o 17:00 hod. Sprevádzať Vás bude erudovaný sprievodca Mgr. Jozef Ďuriančik. V prípade daždivého počasia sa téma odprezentuje v Stredoslovenskej galérii. Vstupné je 2 eurá na osobu.

Na druhom stretnutí v auguste 2024 budeme sledovať biografiu a tvorbu secesného architekta staviteľa Aloisa Peierbergera v známom Porgesovskom paláci na Kukučínovej 5 (Porges Palota).

Meštiansky dom na Námestí SNP 12

Historik Ďuriančik predstaví najvýznamnejší klenot jeho tvorby – Kamennú vilu na Hornej ulici č. 69, ktorá je zapísaná v zozname najkrajších  víl Slovenska. Nevynechá pritom osudy objednávateľov stavieb a osudy ich obyvateľov.

Druhé stretnutie účastníkov  podujatia bude v Stredoslovenskej galérii v Betlenovom dome  na Dolnej ulici č. 8. v  20. augusta  o 17:00 hod. Sprevádzať záujemcov bude  opäť Jozef Ďuriančik V prípade daždivého počasia sa téma odprezentuje v Stredoslovenskej galérii. Vstupné je 2 eurá na osobu.

Na jeseň pripravuje Stredoslovenská galéria pokračovanie cyklu Dávidova hviezda pod Urpínom v podaní historika a publicistu Mgr. Jozefa Ďuriančika vo vile Dominika Skuteckého.

Jozef Ďuriančik

Alois Peierberger

Staviteľ a architekt Alois Peierberger, so svojou firmou, zanechal rukopis na niekoľkých zaujímavých stavbách v Banskej Bystrici aj iných mestách, postavených začiatkom 20. storočia.

V našom meste  to bol monumentálny Porgesov palác – Porges Palota a Kamenná vila. Firma Peierberger postavila tiež tzv. mestskú hrobku na rímsko-katolíckom cintoríne a rekonštruovala dom č. 12 na Námestí SNP.

Firma sa okrem stavebnej činnosti zaoberala aj ťažbou a predajom vysokokvalitného pieskovca v lome na Králikoch. Králický pieskovec sa stal vyhľadávaným stavebným materiálom v celom Rakúsko-Uhorsku. Použili ho napríklad na stavbu budovy budapeštianskeho parlamentu a mostov cez Dunaj.

Bývalé Štátne gymnázium A. Sládkoviča (dnes Ekonomická fakulta UMB)

Vila kameňom vykladaná

Vila v Hornej ulici č. 69 bola postavená v roku 1920. Nachádzala sa uprostred krásnej veľkej záhrady, ktorá siahala k Rudlovskému potoku.  Alois Peierberger vilu neskôr predal rodine podnikateľa Leopolda Munelsa, ktorý v meste vlastnil likérku.

Vila, v pôvodnej podobe, plnila obytnú funkciu. Prvé a druhé nadzemné podlažie tvorili byty vyššieho štandardu, typické pre mestské reprezentačné vily. Polozapustený suterén mal hospodársku a obslužnú funkciu.

Hrob Leopolda Munelsa na Židovskom cintoríne v Banskej Bystrici

Svoje pomenovanie „Kamenná“ si vila zaslúžila vďaka vzhľadu fasády, ktorá je tvorená kamennou bosážou. Monumentálny obklad a sochárske stvárnenie priečelia vytvoril staviteľ z pieskovca, nalámaného vo vlastnom lome pri Králikoch.

Dom nesúci znaky eklektiky a neskorej secesie patrí k najvýznamnejším secesným pamiatkam v Banskej Bystrici. Obytnú funkciu privátneho bývania tvoril dom len prvých 20 rokov, kým bol obývaný rodinou Munelsovcov. V roku 1947 dom odkúpila Mária Chroustová a predala ho Harmaneckým papierňam.

Vtedy došlo k prvým úpravám vo vile, kedy sa jej priestory upravili na niekoľko samostatných obytných jednotiek. Papierne tu ubytovávali svojich pracovníkov, ktorí boli zamestnaní v sklade papierní. Ten sa nachádzal v blízkosti železničnej stanice, odkiaľ bola vybudovaná priama železničná spojka do Harmaneckých papierní. Neskôr sa budova stala sídlom niekoľkých mládežníckych organizácií.

Kamenná vila na Hornej ulici 69

Najvýraznejšou rekonštrukciou, ktorá definitívne zmenila funkciu vily z obytného domu na administratívnu budovu, prešla vila po roku 1995. Rekonštrukcia na reprezentatívnu administratívnu budovu banky, sa uskutočnila na základe víťazného architektonického návrhu Branislava Somoru.

Z budovy sa v podstate zachovali v pôvodnom stave len obvodové múry s pôvodným architektonickým členením a stvárnením exteriéru a vonkajšie a vnútorné schodiská. Interiér budovy bol prispôsobený potrebám bankovej administratívy a tak prepojili novú zadnú časť domu na historickú prednú budovu pôvodnej vily. Medzi starou a novou častou sa nachádza terasa, ktorá obe časti budovy prepája.

Zaujímavé je, že už v pôvodnom projekte stavby kamennej vily sa predpokladalo, že sa vila stane súčasťou uličnej zástavby. To sa naplnilo v 60. rokoch minulého storočia a vila neskôr stratila aj svoj pôvodný obytný význam. Dnes je sídlom pobočky ČSOB. Stále je však krásnou a pohľad magneticky priťahujúcou stavbou, ktorú ste si už určite všimli.

Kamenná vila (dnes sídlo pobočky ČSOB)

Porges Palota

Jedna z najzaujímavejších budov v Banskej Bystrici, je tiež dielom architekta a staviteľa Aloisa Peierbergera. Šesťpodlažná budova s pôdorysom v tvare písmena V, tvorí roh ulíc Horná a Kukučínova. V čiastočne prekrytom dvore sa nachádzajú pavlače, z ktorých sú vstupy do jednotlivých bytov. Budova má manzardovú strechu a fasádu zdobia secesné ornamenty. Pôvodne sa do budovy vstupovalo z Kukučínovej ulice, vstup spredu bol vybudovaný až oveľa neskôr.

Do 50. rokov minulého storočia bola Porges Palota najvyššou budovou v meste. A práve tu bol zabudovaný aj prvý výťah v Banskej Bystrici. Stavbu niekoľkopodlažného nájomného bytového domu si objednali manželia Porgesovci, podľa ktorých stavba nesie meno „Porgesov palác“.

Porges Palota

Porgesovci si vybrali architektonický návrh Aloisa Peierbergera. Jeho firma začala so stavbou budovy v roku 1912 a v rovnakom roku bola budova aj dokončená. Manželia Porgesovci sa však jej dokončenia nedožili. Budovu získali Seidnerovci.

Budova slúžila ako nájomný dom. Byty tu boli veľké a vzdušné, s vysokými stropmi a slnečné.

Porges Palota detail

Porges Palota bola atraktívna adresa, ktorú si vyberali len bohatí občania. Počas vojny sa do jedného z bytov presťahovali manželia Karvašovci – dcéra Dominika Skuteckého Karola so svojim manželom Ferdinandom, keď boli nútení odísť z rodinnej vily o kúsok vyššie na Hornej ulici.

Po vojne sa budova dostala do správy Bytového podniku a neskôr celú budovu odkúpila Tesla, ktorá tu zariadila kancelárie. Budova prešla aj veľmi šetrnou a dôslednou rekonštrukciou, ktorá zachovala všetky dôležité prvky budovy. Navyše vznikli dva veľkopriestorové ateliéry s kanceláriami pre 39 technických pracovníkov v podkroví budovy. Dnes je budova v súkromnom vlastníctve s prenajatými priestormi..